Význam vtačích území

Domov / Ochrana prírody a krajiny/ Význam vtačích území

Hrušovská zdrž je súčasťou Vodného diela Gabčíkovo a vydali sme sa práve na toto územie hľadať príbehy z prírody plné spevu. Spoznávame tu vtáctvo a odporúčame aj vám, našim čitateľom a poslucháčom, aby ste toto magické miesto navštívili. Po prečítaní tohto textu sa vám iste zažiada počuť krásne zvuky z prostredia a preto vám odporúčame navštíviť sociálne siete Národné parky Slovenska alebo v podcastovom prehrávači vyhľadať Príbehy z prírody. S odborníkom na vtáctvo Jozefom Ridzoňom sme sa pozreli na špecifiká tohto druhu. 

Perla medzi vtačími územiami 

Na Slovensku máme čosi ako „perlu“ medzi vtačími územiami. Na miestach ako sú Dunajské luhy, Senianske rybníky, Sysľovské polia alebo Horná Orava sa nachádza široké spektrum druhov chránených vtákov. Dodávame, že taký vysoký ako nikde inde na Slovensku, v strednej Európe či Európe celkovo. To z miest na Slovensku robí magnet pre pozorovateľov, ktorí neváhajú precestovať stovky kilometrov rovnako ako vtáky. Pri pozorovaní však treba klásť dôraz na zachovanie pokoja. Plaché živočíchy môžu poľahky uletieť tam, kam už ich nezbadáte alebo sa nemusia vrátiť. 

Na vtákoch môžu byť lákavé najmä tvary, ktoré vytvárajú na oblohe, keď sa presúvajú v kŕdľoch. Len pred pár rokmi zimovali husi a ich počet sa pohyboval okolo 20 000 na noc. Vytvorili takzvané divadlo v kŕdli, ktoré určite spojí za to vidieť, radí pán Ridzoň. 

Vďaka pestrosti vodných plôch v týchto lokalít sa pri vodách vyskytuje až 88 rôznych druhov. Na Slovensku máme približne cez 300 druhov, pri čom až 200 z nich sa vyskytuje práve v týchto častiach. 

Bratislava – hlavné mesto biodiverzity

Bratislava a jej okolie by sa pokojne mohla pýšiť svojou druhovou biodiverzitou a pokojne sa nazývať aj akýmsi hlavným mestom biodiverzity. V prírode nájdete viac druhov ako v samotnej zoologickej záhrade! 

Keďže vtáky primárne letia za vodou, kde je dostatok hmyzu a potravy. Na Dunajských luhoch sa rady objavia aj na plytčinách a vyhľadávajú rôzne ramenné sústavy, ktoré v skanalizovaných vodách chýbajú. 

V týchto končinách sú najčastejšie chochlačky vrkočaté, ktoré sa živia lastúrnikmi. Tie sa nachádzajú na dne spomaleného Dunaja. Dno je nimi tak husto pokryté, až je niekedy problém nešliapnuť na jeden z nich. Čiernobiela alebo hnedá kačica, chochlačka, ktorú v Bratislave neuvidíte, si na nich s radosťou pochutná. 

Vtáky sa tu objavujú predovšetkým počas migrácií a zimovaní. Základný cyklus vtáctva by sme vedeli rozdeliť na jesenné sťahovanie (teda migráciu), ktorá trvá približne od konca septembra do novembra. Od polovice decembra do polovice februára zimujú, letia za teplom a iba zopár druhov je stálych, napríklad mlynárky dlhochvosté. Od februára do apríla je jarná migrácia, kedy sa vracajú na hniezdiská. Aj preto je deň vtáctva datovaný na 1. apríla. Práve vtedy je najsilnejšia migrácia. Napokon od konca marca až júla prebieha hniezdenie. 

Zaujímavosťou je ešte aj to, koľko kilometrov preletia. Napríklad rybár riečny, menšia čajka s vidlicovitým chvostom, letí až do Afriky a jej bratranec, rybár dlhochvostý, preletí až 40 000 kilometrov z Arktídy do Antarktídy každý rok! Najväčšie rozpätie krídel z migrujúcich vtákov má orliak morský, až 3 metre – ako keby leteli dvere od garáže, vtipne dodáva Jozef Ridzoň. Zazrieť sa dá na Hrušovskej zdrži. Pri Devínskej Novej Vsi zase natrafíte na včelárika zlatého, ktorý hmýri až 17 farbami a je pestrejší ako papagáj. 

Sú však aj druhy, ktoré sme mali možnosť počuť v našom podcaste: sláviky aj pinky. Tie sú viazané na špecifické biotopy, na staršie lesy alebo iné štruktúry, ktoré nie sú v krajine bežné. Aj kvôli tomu je prostredie náročné na udržiavanie a zároveň aj zdroje financií. Na základe toho vznikajú chránené územia, kde sa tieto špecifické biotopy dokážu udržať. Oceniť to môžu napríklad jarabice alebo aj drop veľký, symbol Podunajska. 

Za zmienku stojí aj vták menom sedmohláska. Takmer by ste si ho nevšimli, nakoľko je to obyčajný hnedý vtáčik, avšak svojim spevom, ktorým vábi samice svojho druhu, vás určite dostane. Dokáže imitovať lastovičku, prepelicu, škovránka či africkú pletiarku! Úplný kontrast napríklad k takému hlucháňovi, ktorý v období párenia istý čas vôbec nepočuje. 

Riadia sa počasím 

Málokto o vtákoch vie, že počas svojej migrácie sa riadia v prvom rade počasím. Keď vycítia, že sa deň predlžuje či skracuje, vedia určiť, na ktorú časť zemegule sa vydajú. Funguje to ako akýsi vnútorný kompas. Veľkou hrozbou sa pre vtáctvo stáva klimatická zmena. Dni sa predlžujú, no teplé počasie prichádza skôr, a tak sa stáva, že aj keď vtáky priletia v správny čas, z pohľadu teploty je už neskoro. Mnoho z nich kvôli tomu neprežije prudké výkyvy počasia a kvôli náhlym návalom zimy uhynú. 

Najviac druhov vyhynie taktiež aj na nížinách. Tam kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu nie je pôda v dostatočne dobrom stave. Vtáky ako brehár čiernochvostý a hvizdák veľký. Veľa druhov hniezdi rovno na poliach na zemi a nemusí letieť až úplne do výšok. Príroda sa síce zvykne sama vybalansovať, no občas na úkor iných druhov – je to vidieť na vysokom počte hrabošov alebo myšiakov močiarnych, ktoré prichádzajú raz za pár rokov, no teraz ich máme v okolí Trnavy alebo Východoslovenskej nížine. 

Pre ekosystém sú vtáky dôležité tým, čo urobia, kým sa u nás nachádzajú a čo po nich ostáva. Zdržia sa na pár mesiacov, no ich úloha je neprekonateľná. Na jazyku mám príklad dážďovníka, ktorý potláča alebo vyrovnáva počet komárov. 

Na Slovensku zatiaľ nedokážeme doceniť význam týchto vtačích území a to, ako nám výskyt rôznych druhov prospieva k životu. Okrem krásnej prírodnej scenérie, ktorú ponúka prelet kŕdľov nad našimi hlavami, je územie súčasťou kultúrneho dedičstva. Na to netreba zabúdať, ba práve naopak, zveľaďovať ho.