Využitie prírodných prvkov v záhrade a vytváranie biotopov pre živočíchy
Domov / Ochrana prírody a krajiny
V záhrade sa snažíme využívať všetky dostupné zdroje materiálov. Použiť by sme mali hlavne tie, ktoré pochádzajú z blízkej lokality. Zároveň sa naša záhrada zladí s okolitou krajinou, ak si na pozemok privezieme kamene z okolia.

Môžeme využiť i nahromadený materiál priamo zo záhrady či domu. Výrazne tak znížime negatívnu ekologickú stopu pri doprave.
Drevo, kameň či staré tehly by pri vytváraní chodníkov, stavbe múrikov či pergol nemali v žiadnej záhrade chýbať.
Drevo má nekonečne veľa využití. Pri stavbe vyvýšených záhonov môžeme využiť i staré hranoly, ktoré neboli chemicky ošetrené či lakované. Využijeme i hrubšie konáre či pokosenú trávu, ktorá bude tlieť a zvnútra ohrievať vysadené plodiny.
Hrubšie konáre môžeme použiť i pri stavbe menších plotov, ktoré nám oddeľujú terasu či okrasnú záhradu od úžitkovej. Najvhodnejšie je lieskové drevo, ktoré získame pri presvetľovaní liesok. Konáre rastú rovno a drevo pomerne dlho vydrží.

Ak máme väčší pozemok a plánujeme ho oplotiť, ideálne je využitie drevených kolov. Najdlhšie vydrží agátové drevo, ktoré zbavíme kôry. Časť, ktorá sa zakopáva do zeme, opálime nad ohňom. Dlhšie bude odolávať poveternostným podmienkam. Hĺbka jamy by mala byť aspoň 60 cm.
Chodníčky vytvárajú charakter každej záhrady, spájajú jednotlivé časti a pohodlne ich sprístupňujú. Obvykle majú v záhrade rôzne funkcie, podľa toho volíme aj materiál a šírku cesty.
Materiál na stavbu ciest môžeme zvoliť rôzny – prírodný kameň, drevo, štrk, piesok, mulčovacia kôra, nášľapné platne či zatrávňovacie diely. Ak si zvolíme prírodný kameň, ideálne je uprednostniť typ horniny z blízkeho okolia. Ušetríme tak na doprave a do prostredia sa opticky lepšie hodia.
Drevené klátiky zakopané tesne veľa seba vyzerajú veľmi esteticky a sú skoro zadarmo. Chce to len mať čas a trošku sa vyhrať pri tvorení a zakopávaní jednotlivých polien. Pri výbere dreva je lepšie voliť tvrdé stromy, ako je dub či agát.
Chodníčky, po ktorých nechodíme tak často, môžeme udržiavať len občasným kosením. Tu sa po určitom čase sám vytvorí porast odolný voči pošľapávaniu ako lipnica, skorocel či stavikrv. Použiť môžeme aj jednotlivé nášľapné kamene na zvýraznenie cestičky. Šírka nám tu postačí okolo 60 centimetrov.

Rastlinný materiál pri štiepkovaní konárov používame v záhrade na okraje záhonov. Vysypať ich môžeme i na chodníčky, ktoré využívame sporadicky. Mulčovať štiepkou môžeme i zeleninové záhony, znížime výskyt buriny a výpar vody.
Miesta, kam chodíme často, spevníme vrstvou štrku alebo piesku. Ideálna šírka je okolo jedného metra, aby sme sa mohli pohybovať s fúrikom a náradím i dvaja vedľa seba. Pri zakladaní cestičiek treba pamätať na mierny bočný spád, aby sa nám pri daždi nevytvárali mláky.
Drevené altánky či pergoly nemusia byť postavené iba zo zakúpených hranolov. Zhotoviť sa dajú i z dlhších konárov agátu, bazy či liesky. Efektne sa dajú využiť i na popínanie rôznych lián či ruží. Prekrytie nie je potrebné, rastliny nám nad hlavami po čase samy vytvoria hustý porast, ktorý chráni i pred dažďom.
Kameň je v záhrade veľmi dekoratívny prvok. Suchý múr s malými úkrytmi pre zimovanie živočíchov môže byť aj pekným ozdobným prvkom v záhrade. Takáto stena nám vytvorí jedinečný záhradný prvok, ktorý bude nielen estetický, ale aj praktický, poskytne životný priestor pre rôzne živočíchy. Môže lemovať miesto na posedenie alebo oddeľovať terasu od zvyšku záhrady. Rovnakú funkciu môžu spĺňať aj dnes čoraz častejšie používané gabiony.
Pri stavaní steny z kameňov používame väčšie ploché kamene. Pri stavbe stien vyšších ako 120 cm je potrebné stenu stabilizovať betónovým základom. Menšie steny staviame priamo z kameňov, ktoré nezlepujeme zemou, časom by totiž vplyvom dažďa hrozil pád kameňov. Pri stavbe z menších kameňov používame aj tzv. kotviace kamene, ktoré sú dostatočne veľké a spevnia nám celý rad. Na dno používame štrk, na ktorý vrstvíme jednotlivé kamene. Stena je na spodnej strane širšia, hĺbka steny musí predstavovať aspoň 1/3 jej konečnej výšky.

V minulosti sa suchými múrikmi prirodzene oddeľovali pozemky, kamene sa ukladali na seba bez použitia malty. Skrýše medzi kameňmi sú ideálne pre bezstavovce, ako pavúky, samotárske včely či rôzne druhy chrobákov. V tmavých skrýšach si nájdu úkryt i zimovisko obojživelníky. Jašterice a slepúchy vyhľadávajú suché múriky na vyhrievanie sa na slnku. A ak máte v záhrade užovku, máte zároveň aj lovca slimákov, myší a hrabošov. Preto je ideálne vytvárať v záhrade i miesta na slnenie plazov.
Na múriku sa postupne objavia aj rôzne rastliny. Na urýchlenie zarastania steny môžeme vysadiť materinu dúšku, rozchodník, skalnice, arábku či pamajorán.
Staré tehly môžeme využiť pálené i nepálené. Pálené tehly nám vydržia i priamo v teréne. Obruby záhonov, okraje ohniska, chodník či terasy v záhrade – ich využitie je veľké a často sa dajú použiť i tehly z prerábky domu.
Nepálené tehly je potrebné chrániť pred dažďom, ale môžeme z nich postaviť múrik pre včely samotárky, prípadne ich využiť pri stavbe altánku. Ohrozený hmyz je často viazaný na sprašové steny a pri dnešnej likvidácii starých stodolí je často odkázaný na náhradné biotopy. Úplný návod, ako postaviť včeliu stienku, vydala organizácia CEA Trenčín.

Nahromadený organický materiál pri reze stromov alebo pri jarnom čistení záhrady môžeme využiť i pri stavbe hmyzieho hotela. Využijeme tak rôzne konáriky, slamu, duté stonky i tehly či starú škridlu. Svoj obytný priestor tu nájde užitočný hmyz i v tej najmenšej predzáhradke.
Starý kmeň odrezaného stromu či oblé veľké kamene môžu v záhrade poslúžiť i pre tých najmenších. Deti na hranie nepotrebujú veľa, pri svojej fantázii sa vedia zahrať i v záhrade. Lákajú ich rôzne zákutia, rady majú svoj priestor na oddych i skrýše.
Domček z vŕbových vetiev je skvelou alternatívou k tomu drevenému. Vyžaduje o niečo viac miesta, ale zato menej údržby. Stačí využiť dlhšie prúty pri reze vŕby na jar. Tie sa zapichávajú vedľa seba do zeme, pozapletajú a v požadovanej výške zviažu dokopy. Vŕba rýchlo rastie a dobre korení, takže čoskoro vznikne hustý prírodný domček pre vaše deti.
Tip pre vás

Množstvo prírodných drobných stavieb nájdete v ukážkovej prírodnej záhrade Pažiť v Čechynciach pri Nitre. Táto najväčšia prírodná záhrada rodiny Csampaiovcov je unikátna nielen využitím vody, ale i drobnými stavbami a použitím prírodných materiálov. Už pri vstupe vás zaujme informačná tabuľa i drevená brána s trstinovou strechou.
V záhrade je niekoľko drevených altánkov a chatka. Pri stavbe využili šikovnosť miestneho rezbára. Zároveň veciam nachádzajú druhé využitie, v záhrade nájdete staré kastlové okná, ktoré dnes slúžia ako hmyzie hotely pre včely samotárky. Konáre využívajú i pri stavbe drobného oplotenia. Drevo je v záhrade tiež využívané vo veľkej miere, poprechádzať sa môžete po drevených mostíkoch ponad vodnú plochu s leknami.
Použitá literatúra:
- Krčma A., L., Petrová M., 2013: Moje přírodní zahrada. Príručka záhradního vědení. Herausgeber und Verleger, 232 s.
- Lavell M., Lavell Ch., 2009: Záhrady z prírody. Fortuna Libri Bratislava, 256 s., ISBN 978-80-89379-30-9
- Vlašínová H., 2006: Zdravá zahrada. Era group, 140 s., ISBN 80-7366-075-X
- Liška, A., Deván, P., a kol. : Včielkové stienky, CEA Trenčín, 20 s., ISBN 80-968512-2-5