Vtáky v prírodnej záhrade

Operence sú vítanými a užitočnými návštevníkmi v záhradách. Čím je záhrada pestrejšia a členitejšia, tým viac druhov v nej nájde úkryt, možnosti hniezdenia i zdroje potravy.

Mali by sme pri plánovaní a zakladaní záhrady myslieť i na naše pôvodné vtáky a zaradiť do výsadby aj rastliny s jedlými plodmi či semenami. Tie poskytujú vtákom potravu i v chladnejšom ročnom období. Tiež ovocie, ktoré ostane na strome, je vítanou pochúťkou.

Pôvodné dreviny lákajú svojím kvetom hmyz, ktorý slúži ako potrava nevyhnutná pre odchov mláďat. Vtáky pri vyhľadávaní potravy dávajú prednosť plodom a semenám našich pôvodných rastlín.

V záhrade ponechávame i staré pne či duté kmene stromov, ktoré poskytujú ideálne podmienky na hniezdenie. Ak nemáme takúto možnosť, v záhrade umiestňujeme hniezdne búdky, ktoré sú vhodnou náhradou pre odchovanie potomstva.

V záhrade by sme mali vyčleniť priestor aj pre kvetinovú lúku, kvitnúce trávy i byliny lákajú hmyz a slúžia ako potrava pre mnoho druhov vtáctva.

Aj v menšej záhrade môžeme využiť popínavé rastliny popri pergole či terase. Sú ideálne na hniezdenie, kvety lákajú hmyz a vtáky vyhľadávajú bobuľové plody, ako je napr. brečtan.

V záhrade by sme sa mali vyhnúť chemickým postrekom na ochranu rastlín, kŕmidlá a búdky inštalovať tak, aby sa k nim nedostali kuny a mačky. Vytvárať pestrú záhradu plnú zelene, úkrytov a vhodnej potravy.

Vtáky našich záhrad a sadov

Stehlík zelený

Stehlík (Chloris chloris) je olivovozelený vták, ktorý sa pravidelne vyskytuje v blízkosti ľudských obydlí. Zvlášť v chladnom počasí je častým návštevníkom kŕmidiel. Jeho starší názov je zelienka obyčajná.

Vzhľad

Olivovozelený, 15 cm veľký, zobáčik má slonovinovej farby, lemy okolo letiek na krídlach a chvoste má jasnožlté, samička má matnejšiu farbu.

Biológia

Žijú v kŕdľoch, často v blízkosti kríkov. Cvrlikanie samčekov pripomína kanárika, sedávajú na vrcholkoch stromov. Obaja partneri stavajú hniezdo vo výške 2 – 4 m v kríkoch a stromoch. Hniezdo je miskovité, tvorené z trávy, machu a korienkov. Samička od marca kladie 5 – 6 vajíčok, za 13 – 14 dní sa vyliahnu mláďatá. Kŕmia ich obidvaja rodičia, môžu mať i niekoľko generácií za rok.

Význam

Živí sa takmer výlučne semenami, preto pomáha pri znižovaní výskytu plevelných rastlín.

Drozd čierny

Samica drozda čierneho počas zimného prikrmovania ovocím
Foto: Ing. Alena Paššová

Drozd (Turdus merula) je veľmi hojne rozšírený. Aj napriek tomu, že nie je pestro sfarbený, patrí k zážitku pozorovať a počúvať jeho podvečerný spev.

Vzhľad

Asi 26 cm veľký vták, samček výrazne čiernej farby s oranžovým zobákom, samička je tmavohnedá s hnedým zobákom.

Biológia

Drozdy sú u nás celoročne, pôvodne sa vyskytovali iba v lesných ekosystémoch. Sú však synantropné a veľmi prispôsobivé, takže sa vyskytujú i v mestách a na vidieku. Hniezdo z machu, stebiel, listov a vlhkej zeminy si obvykle stavajú v živých plotoch, ale i v škárach a výčnelkoch v stenách. Hniezdia od marca do júna. Mláďatá sa liahnu po 13 dňoch a za 2 týždne opúšťajú hniezdo. Mávajú i niekoľko znášok do roka. Drozdy sa dožívajú i 20 rokov.

Užitočnosť

Drozdy sa živia hmyzom, dážďovkami, ale i slimákmi.

Pinka obyčajná

Pinka (Fringilla coelebs) je nenápadný a hojne sa vyskytujúci vtáčí druh s typickým zvukom.

Vzhľad

Asi 15 cm veľká, na bokoch krídiel má biele pruhy, na chvoste čierne hrany. Samčeky majú bridlicovomodré temeno hlavy. Hruď a líce sú červenohnedé, chrbát gaštanovohnedý. Samička je na vrchnej strane tela žltohnedá, na spodnej je svetlo sfarbená.

Biológia

Hniezdi v lesoch, parkoch i v sadoch, alejach i poľných remízkach. Hniezdia od marca v kríkoch. Hniezdo je malé, miskovité, kde kladie 4 – 6 vajíčok. Za 2 týždne sa vyliahnu mláďatá, ktoré kŕmia obaja rodičia, z hniezda vylietavajú za 2 týždne. Mávajú 2 znášky za rok.

Užitočnosť a podpora

Pinky pri kŕmení mláďat ulovia mnoho hmyzu, ale i rôzne semená. V záhrade podporujeme členitosť húštinami a krami.

Sýkorka belasá

Sýkorka (Cyanistes caeruleus) je pôvodný lesný druh, ale v súčasnosti ju nachádzame skôr v ovocných sadoch.

Vzhľad

Asi 12 cm veľká, modré krídla, chvost i temeno hlavy, líca má biele, chrbát zelený a spodok tela žltý.

Biológia

Je veľmi inteligentná a vynaliezavá, patrí k obľúbeným a vítaným hosťom v kŕmidlách. V sadoch vyhľadáva dutiny stromov, v nich vychová 7 – 14 mláďat. Na vajíčkach sedí výlučne samička, ale o potomstvo sa starajú obidvaja rodičia. Kŕmia ich hmyzom. Za rok zvyknú mať dve potomstvá.

Užitočnosť a podpora

Počas kŕmenia mláďat pochytajú mnoho vošiek, húseníc a ďalšieho hmyzu. Sýkorky môžeme v záhrade prilákať búdkami s letovým otvorom s priemerom 26 mm.

Žltochvost hôrny

Žltochvost (Phoenicurus phoenicurus) patrí k našim najkrajšie sfarbeným vtákom. Z teplých krajín sa vracia pomerne neskoro, a preto je vďačný za voľné dutiny v stromoch.

Vzhľad

Asi 14 cm veľký, samček má čiernu masku a hrdlo, bielu škvrnu na čele, chvost, kostrč a boky sú hrdzavohnedé, vrchná strana je bridlicovošedá. Samička je sfarbená nenápadne, vrchná časť tela je šedohnedá, spodná žltohnedá.

Biológia

Jeho biotopom sú listnaté až zmiešané lesy, ale tiež parky a záhrady. Potravu si hľadá zväčša na zemi, ale chytá i lietajúci hmyz. Tento operenec potrebuje na výchovu potomstva prirodzené alebo umelé dutiny (stromy, diery v zemi, stenách). Samička stavia hniezdo z trávy, vystlané z chlpov a vlasov. Samička doň nakladie 5 – 8 vajíčok, ktoré vysedí za 13 dní. Mláďatá sú kŕmené oboma rodičmi a z hniezda vylietavajú po 16 dňoch. Ak je priaznivý rok, mávajú i dve generácie.

Užitočnosť a ochrana

Veľká časť jeho potravy je tvorená hmyzom a jeho larvami. V záhrade môžeme zavesiť vhodné búdky, výletový otvor s priemerom 45 mm, v záhrade vysádzame kríky a živé ploty z listnatých drevín.

Žltochvost domový

Žltochovst domový (Phoenicurus ochruros) je známy svojím spôsobom letu a trhanými pohybmi, pričom neustále podskakuje a trasie chvostom. Má typický spev s melodickým, plačlivým tónom.

Vzhľad

Asi 14 cm veľký, samček je v lete čierny s bielymi končekmi krídel, samička je dymovo sfarbená. Majú hrdzavohnedý chvost a kostrč.

Biológia

Zo zimoviska sa vracia už začiatkom marca. Pôvodne žil v skalných oblastiach v horách, od 19. storočia žije v blízkosti ľudských sídiel, v škárach domov, rímsach, pod strešnými hradami a pod. Do hniezda kladie od apríla do júna 5 – 6 vajíčok, po 17 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo. Máva i 3 generácie za rok.

Užitočnosť a podpora

Živí sa hmyzom a článkonožcami. V záhrade môžeme rozvešať polobúdky a v záhrade vysádzať kvitnúce kvety a trávy.

Vrabec domový

Vrabce (Passer domesticus) sa veľmi dobre prispôsobili človeku a sú všeobecne veľmi známe. Ich čvirikanie je známe i vo veľkomestách.

Vzhľad

Asi 15 cm veľký, samček s čiernou náprsenkou, temeno a kostrč sú šedé, pierka na lopatkách sú hrdzavohnedé. Samička je šedohnedá s prúžkovaným chrbtom.

Biológia

Vrabca považujeme za synantropný druh, keďže sa vyskytuje po celý rok v blízkosti človeka. Vrabec si stavia hniezdo v dutinách a polodutinách zväčša z papiera, slamy, vystlané perím. Hniezdi od marca a má až tri znášky za rok. Samička vysedí 6 vajíčok asi za 2 týždne. Mláďatá sú kŕmené obidvoma rodičmi a vylietajú z hniezda za 17 dní.

Užitočnosť a podpora

Vrabec je všežravý, ale počas kŕmenia požierajú mláďatá veľké množstvo hmyzu.

Vrabec poľný

Vrabec poľný (Passer montanus) Častý návštevník našich záhrad, od vrabca domáceho je menší.

Vzhľad

Asi 14 cm veľký, obidve pohlavia sú rovnaké, na chrbte sú hnedo sfarbené, spodná strana tela je šedá, má gaštanovohnedé temeno hlavy a čiernu škvrnu na líci.

Biológia

Úzko viazaný na ľudské sídla. Jeho čvirikanie znie o niečo prenikavejšie. V dutine alebo búdke stavajú obaja partneri hniezdo zo suchého materiálu. Od jari doň samička nakladie 5 – 6 vajíčok, na ktorých striedavo sedia obidvaja rodičia asi 11 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo za 14 dní. Zvyknú mať 2 až 3 znášky za rok.

Užitočnosť a podpora

Vrabec poľný je usilovným lovcom hmyzu. V oblastiach, kde bol zdecimovaný jeho výskyt ,sa premnožil škodlivý hmyz (napr. v Číne alebo Anglicku). V záhrade môžeme podporiť jeho výskyt rozvešaním búdok s priemerom výletového otvoru 30 mm.

Dudok chochlatý

Dudok (Upupa epops) je známy pre svoj typický chochol na hlave a pestré sfarbenie.

Vzhľad

Má veľkosť hrdličky s dĺžkou tela 25 – 29 cm, je celkom nezameniteľný, so širokými zaoblenými krídlami, výrazným chocholčekom na hlave a dlhým, tenkým, mierne nadol zahnutým zobákom. Sfarbenie je žltohnedo ružové s čiernymi a bielymi pruhmi, chvost je čierny so širokým bielym pruhom. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. Je veľmi plachý a tichý.

Biológia

Kedysi sa vyskytoval v nížinách, dnes je na ústupe. Dôvodom je zmena krajiny aj chemizácia. Často sa vyskytuje vo vinohradoch a sadoch.

Hniezdi jednotlivo a teritoriálne. Hniezdo je v dutine, väčšinou na strome, ale aj v búdkach, skalách a domoch. Ročne máva jednu znášku po 5 – 10 bielych alebo nažltlých vajciach s rozmermi 25 x 17 mm. Dĺžka inkubácie je 16 dní, na vajíčkach sedí iba samica, ktorej samec prináša potravu. Mláďatá hniezdo opúšťajú po 26 dňoch. Ďalších niekoľko dní sú kŕmené mimo neho a pohlavne dospievajú vo veku 1 roka.

Užitočnosť a podpora

V potrave prevažuje hmyz a jeho larvy, hlavne blanokrídlovce, dvojkrídlovce, ale i medvedíky obyčajné a stonožky. Potravu si hľadá na zemi. Živí sa i drobnými cicavcami.

Tip pre vás

S deťmi si môžete zmajstrovať búdku pre vtáky alebo kŕmidlo na zimné prikrmovanie. Budete môcť pozorovať, aké druhy sa vyskytujú v okolí vášho bydliska, a pomôcť tak prečkať našim zimujúcim druhom obdobie bez prirodzeného výskytu potravy.