Tipy na pestovanie zeleniny
Domov / Ochrana prírody a krajiny
Nadšený záhradník sa po dlhej zime už nevie dočkať jari a postupne začína s jarnými prácami. Prvá práca nás čaká ešte za oknom, pekne v teple. Začíname vysievať prvé semienka zeleniny i kvetov.
Aj keď kupované priesady budú na trhoch určite predávať väčšie, ako budú tie naše, často sú rastliny narýchlo vyrastené, priveľmi hnojené a po presadení do voľnej pôdy zastavia svoj rast a dlho sa aklimatizujú na nové prostredie i inú zem. Najväčšia radosť je predsa len z úrody z vlastnoručne dopestovaných priesad.
Rast rastlín ovplyvňujú aj fázy mesiaca, veď týchto zásad sa držali už naši predkovia. Ak teda máme pri sadení čas, môžeme si práce rozvrhnúť podľa mesačných fáz a zaobstarať si výsevný kalendár. Činnosti v záhrade sú rozdelené podľa typov rastlín – koreňové, listové, plodové i kvetné. Podľa neho sa môžeme riadiť nielen pri sadení semienok a presádzaní priesad. Dá sa podľa neho i rezať vinič, sadiť zemiaky či starať sa o včelstvo. Sadenie podľa luny však závisí aj od vhodného počasia.
Aké semená si zaobstarať?
Semená môžeme mať svoje vlastné alebo si ich zakúpiť v obchode. Dnes nájdeme i tzv. semienkové banky, kde sa môžeme dostať k nehybridným, nemorených semenám dobrej kvality z miestnych zdrojov. Často sa tu dajú zohnať i pôvodné staré odrody zeleniny.
Ak pestujeme zeleninu, ako sú strukoviny, rajčiny, paprika, slnečnica, rôzne druhy kvetín, môžeme si na jeseň z materskej rastliny odložiť semená. Pri tekviciach nie je možné zaručiť totožné vlastnosti nových rastlín, keďže sa môžu prepeliť s inou odrodou. Preto ak pestujeme viac druhov tekvíc na jednom mieste, semená z rastlín si neodkladáme. Môžeme sa však dohodnúť s inými záhradkármi, kto akú odrodu bude pestovať u seba na záhrade, a následne si semená povymieňať.
V obchode sa dajú kúpiť aj morené semená, ktoré sa moria hlavne kvôli ochrane pred hubami a škodcami. Osobne dávam prednosť nemoreným, klíčivosť ostáva rovnaká a veľmi zriedka sa stane, že nám nejaká zelenina nevyklíči. Okrem toho sa do pôdy nedostávajú jedovaté látky z moriva.
Aká zem je vhodná na predpestovanie?
Väčšina z ľudí na sadenie používa hotovú zabalenú zem na klíčenie rastlín. Naši predkovia by tento postup – kupovať si zem – asi nepochopili. Mali by sme byť obozretní a poriadne čítať zloženie na obale. Takáto zemina je často s prímesou rašeliny, ktorej použitiu sa prírodný záhradník radšej vyhne, keďže ide o neobnoviteľný zdroj. Navyše rašelina je dovážaná z ďaleka a kvôli jej ťažbe sa poškodzujú pôvodné ekosystémy.
Úplne postačí, ak máte na záhrade krtka, v zime je jeho výskyt v záhrade prínosom. Krtince sú bez plevelných semien, pôda je z hlbších vrstiev, oddýchnutá, kyprá, pripravená na okamžité sadenie. Použiť môžeme aj obyčajnú zem zo skleníka, lebo nie je zamrznutá. Zem necháme v miestnosti trochu zohriať a môžeme sadiť.
Termíny predpestovania
Prvé sa sadia zeler a paprika, a to už začiatkom februára, pretože hlavne zeler dlho klíči. Navyše potrebuje dosť vysokú teplotu na klíčenie semien, okolo 21 °C. Koncom februára a začiatkom marca sa dajú sadiť aj rajčiny, baklažány, tekvice, rôzne letničkové kvety a bylinky. Po posledných mrazoch v strede mája (známi ľadoví bratia – Pankrác, Servác, Bonifác) môžeme priesady vysádzať priamo von na stanovište.
Do skleníka vysievame už v marci, prvý je šalát, reďkovky, ale i ostatné semienka na priesady – brokolica, karfiol, uhorky.
Kto nemá skleník, môže na prelome marca, hneď ako pôda preschne, vysievať priamo do záhrady špenát, hrach, naklíčené zemiaky, reďkovku, šalát a po posledných mrazoch už aj všetky priesady. Najlepšie sa v záhrade pracuje, až keď pôda trochu preschne, inak by sme ju priveľmi rozbahnili.
Technika sejby a starostlivosť o priesady
Aby sme skyprenú pôdu príliš neudupali, pri sadení sa pohybujeme po doske, ktorá nám slúži aj na určenie rovných riadkov. Osivo zľahka pritlačíme rukou a zahrnieme zemou. Aby nám semienka vyrástli, sadíme ich plytko, len asi 1 – 2 cm do pôdy.
Na začiatku klíčenia môžeme kvetináč zakryť igelitom, aby sme vytvorili teplé, vlhké prostredie. Najlepšie rastú priesady v teplej miestnosti, na svetlom južnom okne. Vtedy nie je potrebné ani umelé osvetlenie. Ideálne je, keď nie je radiátor hneď pod oknom, príp. je stiahnutý na minimum, ale ak máme širokú parapetu, tak by to rastlinám nemalo prekážať.
Po vyklíčení prvých lístkov opatrne zalievame, kvetináč občas pootočíme, aby rastliny nerástli len do jednej strany. Ak sme ich zasadili príliš nahusto, môžeme ich popresádzať po jednotlivých koreňoch, tzv. prepikírovať. Jednotlivé semená či priesady nesadíme priveľmi nahusto, závisí od konkrétneho druhu, zvyčajne v 15 – 20 cm riadkoch.
V zmiešaných kultúrach sa môže použiť väčší rozstup, aj 40 – 50 cm. Malé semená sadíme 1 – 2 cm hlboko, väčšie 3 – 5 cm. Presné údaje o sadení nájdeme aj na obale s osivom.
Pri sadení cibule, cesnaku a repy je zvyčajne potrebné pôdu na povrchu utlačiť.
Pri sadení na jar je pôda dostatočne vlhká a nie je potrebné ju zalievať. Klíčenie semien urýchlime v skleníku zalievaním, pretože tam pôda rýchlejšie presychá.
Po dlhej zime a ničnerobení sa už každý záhradkár teší na prácu s hlinou a na čerstvom vzduchu. Treba však mať na pamäti, že menej je niekedy viac, netreba mať hneď na jar všetko tip-top. Prírodná záhrada je živý organizmus, ktorý sa počas roka mení, a možno práve preto, že zjari do nej radikálne nezasiahneme, nás neskôr príjemne prekvapí a poteší.
Tip pre vás
Priesady môžeme pikírovať do novinového papiera tak, že vytvarujeme podľa pohára obal, ktorý naplníme zemou a jednotlivé rastliny sadíme do takéhoto recyklovateľného kvetináča.
Pred výsadbou priesad zeleru skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Podporíme tak tvorbu zhrubnutého koreňa – buľvy.
Ak sadíme priesady rajčín, celú rastlinu zasadíme do zeme šikmo. Vytvorí sa tak bohatšia koreňová sústava. Paprika sa sadí vždy po dvoch rastlinách, rastliny rastú spolu a nie je potrebné ich priväzovať k podpornému kolíku.
Foto: Ing. Alena Paššová