Stužica: Les, prales a voda

Domov / Ochrana prírody a krajiny/ Stužica: Les, prales a voda

Bežný turista sa stretáva predovšetkým s obhospodarovanými lesmi, no prales – to je niečo iné. Na jeho pochopenie by sme sa mali vzdať predstavy vysokých a zelených stromov. Pozrime sa na fungovanie najvzácnejších lesov a pralesov v Národnom parku Poloniny. K otázkam sme prizvali lesného inžiniera Mariána Gíča zo Správy Národného parku Poloniny. 

Ako funguje prales? 

Základný rozdiel medzi lesom a pralesom je, že prales nebol ovplyvnený hospodárskou činnosťou človeka. Obyčajná predstava dažďového pralesa sa rovná džungľa. V skutočnosti je prales charakteristický predovšetkým rôznymi vekmi stromov: od najmladších až po tie najstaršie. V hospodárskom lese sú stromy udržiavané v rovnakom veku, v rovnakej výške a cca aj rovnakého druhu.  

Ďalšie rozdiely sa týkajú aj prirodzeného umierania stromov; zatiaľ čo v hospodárskom lese sa človek snaží zužitkovať všetko, v pralese mŕtve drevo (teda mŕtve kmene a stromy) ostávajú na svojich miestach, tam, kde dopadnú. Mŕtve drevo však v žiadnom prípade neznamená mŕtvy ekosystém. Na toto drevo sa viažu huby, roztoče alebo iné xylofilné organizmy, ktorých existencia závisí práve na mŕtvom dreve. 

Odborné členenie pralesa sa delí na stupne etáží – etáž machov alebo lišajníkov, bylinná vrstva (paprade) a krovitá vrstva. Porastovú zložku tvoria buky a jedle – dreviny. V lese platí neustála konkurencia. Ak jeden zo stromov umrie, uvoľní tak miesto pre korunu iného stromu. Stromy dokážu čakať na svoju príležitosť aj dlhé obdobia. 

Prales a jeho kolobehy 

Fotosyntéza je zložitá reakcia. Šesť molekúl oxidu uhličitého sa naviaže na šesť molekúl vody, reakcia prebieha s chlorofylom (ako katalyzátor) a pri tom všetkom sa spotrebúva slnečné svetlo. Vtedy vzniká glukóza (C6H12O6), teda cukor. Vedľajším produktom je to, čo nevyhnutne potrebujeme k životu – kyslík.

Zjednodušene – strom je schopný vytvoriť si svoj vlastný cukor, svoju vlastnú „energiu“. Kolobehom vody môžu stromy regulovať teplotu v lese a ochladzovať. Ide o takzvanú evapotranspiráciu – proces uvoľňovania vody a nasledovného vyparovania. Avšak nie je pravidlom, že koľko látky strom príjme, toľko aj vráti. Nevychádza to kvôli vzájomných reakciám, pri ktorých vznikajú nové prvky a staré zanikajú. 

Rovnako ako mŕtve drevo môže byť aj mŕtva pôda. Avšak aj v tomto prípade platí, že pôda je nonstop živý fenomén, ktorý obsahuje množstvo drobných živočíchov, mikroorganizmov, je prerastená množstvom hubových vlákien (hýfy), a preto nemôže byť nikdy mŕtva. Pôda pralesu je v porovnaní s hospodárskou pôdou bohatšia na všetky typy organizmov. 

Les vplýva na pôdu viacerými spôsobmi. Hlavná funkcia je vodozádržná: spadnuté zrážky neodtekajú naraz z daného územia. Väčšia časť sa zadrží a postupne uvoľňuje lesom. Les takto chráni svoju prírodu od záplav, vytvára špongiu, ktorú postupne vyprázdňuje. Časť vody sa dostáva do vodných tokov, časť do vzduchu pomocou spomínanej evapotranspirácie (ochladzovaním).

Naše územie by sa zmenilo na pralesný ekosystém, ak by sme (ľudia) prestali existovať. Voda pre nás znamená život a práve preto je zadržiavanie v lesoch veľmi podstatnou súčasťou. Pralesom môžeme vďačiť aj za prirodzenú reguláciu a zadržiavanie tejto vody.