Regeneratívne poľnohospodárstvo

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Základná filozofia regeneratívneho poľnohospodárstva sa v mnohých bodoch prekrýva s filozofiou ekologického poľnohospodárstva a v dôraze na význam a regeneráciu pôdy má mnoho spoločného aj s biodynamickým poľnohospodárstvom – s cieľom vyprodukovať zdravé potraviny s ohľadom na prírodu a s minimalizáciou negatívnych vplyvov na biodiverzitu.

História a filozofia regeneratívneho poľnohospodárstva

Pojem regeneratívne poľnohospodárstvo začína čoraz viac presakovať z odborných kruhov aj do laického priestoru aj vďaka popularizácii tejto poľnohospodárskej praxe – a to už aj na Slovensku (najmä prostredníctvom osvetovej práce členov Slovenskej asociácie regeneratívneho poľnohospodárstva. Postupy regeneratívneho poľnohospodárstva sú v praxi známe a používané po stáročia. Konkrétna definícia tohto pojmu sa datuje do 80. rokov 20. storočia a spája sa s inštitútom Rodale v USA, ktorého vydavateľstvo stálo aj pri zrode Asociácie regeneratívneho poľnohospodárstva a prvej edície kníh o filozofii a technikách tohto poľnohospodárskeho smeru. 

O negatívnom vplyve intenzívneho poľnohospodárstva na pôdu už dnes iba málokto pochybuje. Či už ide o zásadný pokles pôdnej organickej zložky (používaním prílišného množstva agrochemikálií a/alebo zhutňovaním pôdy nadmerným používaním nevhodnej techniky a agrotechnických postupov vo všeobecnosti) alebo či ide o zhoršenie fyzikálnej štruktúry pôdy (opäť „vďaka“ nevhodným agrotechnickým postupom a ťažkej technike).

Každoročne je stav pôd komentovaný v Správach o stave životného prostredia v Slovenskej republike a aktuálny stav pôdy je vždy popísaný aj v oficiálnych dokumentoch Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v Programe rozvoja vidieka vždy na aktuálne programové obdobie ako aj v analytických prílohách Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Základnou myšlienkou regeneratívneho poľnohospodárstva je potreba zníženia intenzity mechanického spracovania pôdy a zvýšenie ochrany organickej zložky v pôde. Potreba vytvorenia podmienok, aby sa pôdny ekosystém dokázal zregenerovať, rozmnožil dostatočný počet populácií pôdnych mikro- a makro-organizmov, stabilizoval štruktúru pôdy, zvýšil a udržal dostatok vody v pôdnom profile a zlepšil uhlíkovú bilanciu pôdy.

Regeneratívne poľnohospodárstvo je teda taký spôsob obhospodarovania pôdy, ktorý využíva prírodné princípy a ekologické zákonitosti pôdneho ekosystému: symbiózu všetkých, ale najmä fotosyntetizujúcich rastlín s pôdnou mikrobiotou na udržanie prirodzenej úrodnosti pôdy, ukladanie uhlíka do pôdy, cieľavedomé zvyšovanie podielu a rozmanitosti organickej zložky v pôde, podpora prirodzenej schopnosti pôdy zadržiavať vodu vo svojom profile a hospodárenie s ňou.

Piliere regeneratívneho poľnohospodárstva

Dva základné piliere regeneratívneho poľnohospodárstva:

1. Trvalý vegetačný pokryv počas celého roka s využitím bezorebných postupov, siatia či sadenia do zvyškov predplodiny či medziplodiny – čo má za následok kontinuálnu, ničím neobmedzovanú produkciu organickej hmoty z rastlín, ktoré môžu v pôde dožiť celý svoj život vrátane nenarúšania vodného a uhlíkového cyklu v pôde.  Pôda sa vďaka trvalému vegetačnému pokryvu nevysušuje a vďaka bezorebným postupom sa v nej ukladá a hromadí uhlík – čo má zasa zásadný význam z hľadiska obmedzovania úniku skleníkových plynov do atmosféry = mitigačné opatrenie.
   Trvalý vegetačný pokryv navyše zabraňuje aj vodnej aj veternej erózii, na druhej strane zabraňuje vysúšaniu pôdy aj znižovaniu aktivity pôdnych mikroorganizmov v dôsledku prehrievania vplyvom vysokých teplôt.
2. Minimálne narušovanie pôdy orbou či inými formami zasahovania do nej, ktoré vedú k deštrukcii pôdnych čiastočiek, k zníženiu zadržiavania vody a k urýchleniu rozkladu organického uhlíka v pôde.

Súbor postupov používaných v regeneratívnom poľnohospodárstve

1. No till – žiadna orba: hlavné plodiny aj medziplodiny sa sejú do zvyškov predplodiny (či medziplodiny); výnimočne sa v prípade vlhkého počasia alebo nízkej teploty pôdy používa príprava pôdy v pásoch pre zabezpečenie rýchlejšieho prehrievania či prevzdušnenia pôdy (napr. pri sadení kukurice).
2. Trvalý rastlinný pokryv pôdy počas celého roka – pestovaním druhovo rozmanitých medziplodín, pričom medziplodiny je dôležité vysievať bezprostredne po zbere (či niekedy ešte dokonca pred zberom) predchádzajúcej plodiny do mulča pozberových zvyškov.
3. Zabezpečenie pestrosti/diverzity pestovaných rastlín na pôde aj s ohľadom na rozvoj mykorhízy (symbióza húb s koreňmi vyšších rastlín, ktorá má významný vplyv na zdravotný stav kultúrnych plodín) aj s ohľadom na zabezpečenie živých koreňov v pôde počas celého roka – v praxi je táto pestrosť zabezpečovaná výsadbou zmiešaných kultúr či už hlavných plodín či medziplodín a v každom prípade platí potreba zaradenia do výsadbového plánu aj bôbovité rastliny/strukoviny.
4. Zásadné obmedzenie či úplná eliminácia vstupu ťažkej poľnohospodárskej techniky na pôdu – z dôvodu ochrany štruktúry pôdy pred zhutňovaním; v praxi to znamená používať techniku na poli iba výnimočne, v prípade dostatočnej pevnosti pôdy (teda nie napríklad vtedy, keď je pôda vlhká, po daždi) alebo s využívaním technológie riadených prejazdov vo vymedzených koľajach; inovatívny prístup zvolil pestovateľ zeleniny Ing. Ján Šlinský s jeho vynálezom, systémom agrokruhov – obhospodarovania kruhových parciel z mostného ramena.
5. Minimalizácia používania herbicídov, žiadne alebo iba v minimálnej miere používané fungicídy, insekticídy, umelé/syntetické hnojivá; najmä v období prechodu od konvenčného poľnohospodárstva k regeneratívnemu je v odôvodnených prípadoch použitie agrochemikálií potrebné (napr. málo naštartované procesy mineralizácie dusíka v pôde či zvýšený výskyt niektorých inváznych druhov burín); po zregenerovaní života v pôde sa v praxi ukazuje, že žiadne pesticídy (vrátane herbicídov) ani umelé hnojivá už netreba.
6. Hnojenie pôdy iba organickými hnojivami (kvalitný kompost, maštaľný hnoj), s ich aplikáciou iba na povrch pôdy bez zaprávania; v tejto súvislosti je vítaným prístupom regeneratívna pastva hospodárskych zvierat, ktoré na pôdu prispievajú priamo na poli vyprodukovanými exkrementmi.
   Ďalším prínosom pohybu kopytníkov po pôde je aj drobné narúšanie povrchu pôdy (dobré pre lepšiu absorpciu vody) aj rastlinného pokryvu (napríklad niektorých inváznych rastlín), čo zlepšuje šancu pre uchytenie ďalších rastlinných druhov a zvyšuje prírodnú rozmanitosť, biodiverzitu. Tento prínos je relevantný najmä pre pasienky a pre prírodné pásy medzi poľami, ale vo vhodnom čase (možnosť spásania vhodných medziplodín) je prínosné pustiť hospodárske zvieratá aj na polia.

Vyššie uvedený súbor postupov by mal v ideálnom prípade spolutvoriť systém, každý jeden prvok sám osebe nemôže mať potrebný efekt, zmysel má až ich synergia.

Prínos regeneratívneho poľnohospodárstva k ochrane klímy

Konvenčné poľnohospodárstvo – konkrétne najmä mechanické obrábanie pôdy – sú významným producentom hlavného skleníkového plynu – CO₂. Pravidelným obnažovaním a prevracaním pôdy (napr. pri orbe) sa obnažuje aj organická hmota v pôde a dochádza k jej oxidácii a strate. Podľa odhadov až tretina celkového ľudskou činnosťou uvoľneného oxidu uhličitého v atmosfére pochádza práve z degradácie pôdy a strata pôdnej organickej hmoty sa dohaduje v číslach 30 – 75 % v celosvetovom meradle. 

Regeneratívne poľnohospodárstvo (ale platí to do veľkej miery aj pre biodynamické poľnohospodárstvo či niektoré poňatia ekologického poľnohospodárstva) používa postupy (no till, siatie bez orby, pestovanie medziplodín, zmiešané kultúry...), ktoré vracajú uhlík do pôdy. Výskumy R. Jacksona a spolupracovníkov argumentujú, že stabilizácia uhlíku z koreňov rastlín je násobne vyššia, ako stabilizácia z nadzemnej biomasy.

Predpokladá sa, že zavedenie postupov bez obrábania pôdy by v priebehu krátkeho času znásobili obsah uhlíku v pôde a výskum Rodale institute dokonca naznačuje, že celosvetový prechod na regeneratívne poľnohospodárstvo môže absorbovať viac ako 100% v súčasnosti ľuďmi vypúšťaných emisií CO₂. 

Výhody a nevýhody regeneratívneho poľnohospodárstva

Výhody regeneratívneho poľnohospodárstva:

• zlepšenie fyzikálnych, chemických aj biologických vlastností pôdy,
• regenerácia organickej zložky v pôde,
• zvýšenie úrodnosti pôdy,
• zlepšenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, 
• ochrana proti vodnej aj veternej erózii pôdy a 
• efektívne ukladanie uhlíku v pôde.

Všeobecne pri porovnaní konvenčného a udržateľných spôsobov hospodárenia na pôde je možné skonštatovať, že v krátkodobom hľadisku a s použitím konvenčných postupov (ťažká mechanizácia, agrochémia) síce dokážeme z pôdy vyťažiť veľa a dosiahnuť rekordné výnosy, ale za cenu degradácie toho najdôležitejšieho pre každého poľnohospodára – pôdy. 

Z dlhodobého hľadiska sú aj pri nižších výnosoch ekonomicky výhodnejšie udržateľné spôsoby poľnohospodárenia. Nehovoriac pri tom o kvalite produkcie (v prípade nekonvenčných poľnohospodárskych systémov logicky bez obsahu zvyškov chemických látok) ao celospoločenských pozitívach a prínosoch k ochrane prírody a životného prostredia.

TIP pre čitateľov

Ladislav Miko napísal úchvatnú publikáciu Život v půdě – Příručka pro začínající půdní biology. Pre záujemcov o regeneratívne poľnohospodárstvo by to mala byť povinná literatúra. 

Iba málokto si vie predstaviť, aký bohatý je život v pôde a akými zákonitosťami sa riadi. Vďaka tejto knihe sa do života v pôde môžeme ponoriť, poznávať ho, obdivovať a inšpirovať sa ním. Jej autor – pôdny biológ – sa životu v pôde venuje desaťročia, a nielen že je toto štúdium jeho špecializáciou, ale stalo sa aj jeho vášňou. 

Kniha vysvetľuje fungovanie základných procesov v pôde a najmä systematicky popisuje pôdnu mikro-, mezo- a makro-faunu. Obsahuje tiež prehľad metód, ako pôdnych obyvateľov skúmať. Pôdny život približuje kniha aj vo forme skvelých ilustrácií Jana Dungla a makrofotografií Pavla Krásenského.