Prvky prírodnej záhrady

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

V súčasnej dobe je kultúrna krajina intenzívne využívaná, rastliny a živočíchy prichádzajú o svoje prirodzené úkryty a životné podmienky. Rôznorodá záhrada s ovocnými stromami, lúkou, malým jazierkom či hromadou lístia a konárov poskytne živočíchom náhradný domov, úkryt či možnosti na získanie potravy.

Pri hodnotení záhrady je potrebné dosiahnuť minimálne 5 bodov zo 14, pričom každý prvok je hodnotený dvoma bodmi. Prvky, ktoré robia záhradu prírodnou:

1. Živý plot z divorastúcich krov
2. Lúka a prvky lúky
3. Kvetiny a trvalky 
4. Divorastúce porasty 
5. Listnaté stromy
6. Divoký kút
7. Mimoriadne stanovištia

Živý plot

Pri zakladaní živého plota vyberáme hlavne druhy pôvodné, zväčša listnaté, miestne, teda bežne sa vyskytujúce v okolí. Väčšina vtákov a hmyzu je potravovo naviazaná na miestne rastlinné druhy. Nestrihaný živý plot plní v ekosystéme mnoho funkcií: zlepšuje mikroklímu, poskytuje hniezdne a potravové možnosti pre vtáky, znižuje hluk a prašnosť z okolia a chráni pred silnými vetrami. Ak je vysadený zo severnej strany pozemku, môže odkloniť nepriaznivý vietor, ktorý by mohol poškodiť kvitnúce stromy.

Lúka alebo prvky lúky

Lúčne ekosystémy začínajú byť čoraz viac ohrozované zarastaním i dôsledkom nezáujmu o zber sena ako krmiva pre hospodárske zvieratá. V okolí domu väčšina z nás nemá rozsiahle plochy na ponechanie lúky. Skôr je dnes moderné mať krásne upravený trávnik bez buriny. Dosiahnuť starostlivo vypestovaný anglický trávnik je náročné na čas a nesporne i financie. Trávnik si vyžaduje neustále zavlažovanie, kosenie a hnojenie. Okrem toho, že lahodí oku majiteľa, neposkytuje zvieratám ani úkryt, ani dostatočný zdroj potravy.

Ak sa aj napriek tomu nechceme vzdať zeleného koberca, môžeme si takýto trávnik pestovať len okolo domu, altánu či ako cestičku do záhrady. Všade navôkol ponechajme lúku s kvitnúcimi kvetmi, ktoré prilákajú motýle a včely. 

Takýto lúčny porast stačí kosiť 2x ročne, najlepšie ručnou kosou, pričom môžeme dať seno skŕmiť zvieratám. Pri zakladaní novej lúky musíme pôdu skypriť, odstrániť staré korene tráv a novú kvetinovú lúku vysadiť. V dnešnej dobe sa dajú kúpiť aj priamo namiešané semená lúčnych rastlín, prípadne si ich môžeme nazbierať na lúke.

V malej záhradke stačí, ak nepokosíme celú záhradu a vytvoríme lúčne ostrovčeky okolo plota alebo trvaliek.

Trvalky

Pri zakladaní trvalkového záhonu by sme si mali vopred naplánovať, aké druhy by sme chceli vysadiť, koľko máme miesta, aké budú vysoké či aké máme stanovište. Vyberáme si tiež druhy podľa obľúbenej farby kvetov a obdobia kvitnutia. V prírodnej záhrade sa používajú neplnokveté formy trvaliek, pretože iba tie poskytujú dostupný nektár pre opeľovače.

Hlboko koreniace rastliny sadíme pri plytko koreniacich, korene si potom nebudú vzájomne konkurovať v raste. Rastliny kvitnúce na jar môžeme zasadiť aj pod stromy, ale tie letné sadíme na priame slnko. Pri sadení si môžeme trvalky vyberať aj podľa obdobia kvitnutia, aby nám v každom období v záhrade niečo kvitlo. Najlepšie je, ak si odrody rozdelíme na jarné, letné a jesenné a budeme mať počas roka dostatok kvetov pre potešenie i pre hmyz.

Na jeseň necháme uschnuté stonky byliniek na koreni. Nielenže vyzerajú v zime pokryté inovaťou pôvabne, ale predstavujú aj dôležité zimovisko pre mnohé užitočné živočíchy.

Divorastúce porasty 

Burinou označuje záhradník všetko, čo rastie na záhrade „samo od seba“ a utláča naše zasadené rastliny. V prírode má však každá rastlina svoje miesto a využitie, prírodný záhradník preto slovo burina nahrádza výrazom sprievodná rastlina.

Sprievodné rastliny zvyšujú rôznorodosť, záhrada sa stáva biologicky stabilnejšou.  Prírodnému záhradníkovi sú veľmi nápomocné: pomáhajú udržiavať pôdu zakrytú a tým zadržiavať vlhkosť, poskytujú úkryty užitočným živočíchom, príp. môžu odpudzovať škodcov, sú tiež zdrojom peľu a nektáru, preto sú vyhľadávané včelami.

Mnoho takýchto druhov je jedlých, ba dokonca i liečivých. Práve na jar, keď už tieto plané rastliny rastú a zelenina ešte nie je ani zasadená, poskytujú nám telu prospešné vitamíny. Môžeme ich pridávať do šalátov, smoothie alebo do čajových zmesí.

Mnohé z týchto rastlín narastú na okrajoch chodníkov, v štrbinách, pod kríkmi, ale aj priamo v zeleninovom záhone. Sú to: žihľava dvojdomá (Urtica dioica), mrlík biely (Chenopodium album), sedmokráska obyčajná (Bellis perennis), kozonoha hostcová (Aegopodium podagradia), zbehovec plazivý (Ajuga reptans), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), pýr plazivý (Elytrigia repens), zviezdica prostredná (Stellaria media)...

Aj tu však platí – všetko s mierou. Sprievodné rastliny preto treba udržiavať pod kontrolou. Popri zasadených druhoch zeleniny je dobré „burinu“ plieť. Vytrhanú ju môžeme ponechať na políčku ako mulč. Veľkú časť práce si ušetríme, keď ich odstránime zo záhonu ešte pred kvitnutím, čím eliminujeme tvorbu semien.

Listnaté stromy

Stromy by určite nemali chýbať na žiadnom pozemku. Ako solitéry tvoria dominantu v prírodnej záhrade. Poskytujú úkryty, možnosti hniezdenia, zlepšujú mikroklímu záhrady a často aj jedlé plody.

Sú podstatným prvkom pri mapovaní a zónovaní záhrady. Svojim majiteľom poskytujú tienisté miesto na oddych hlavne v letnom období. Pri vysádzaní nového stromu by sme mali brať do úvahy jeho celkovú výšku v dospelosti a zabezpečiť mu dostatok miesta. Zistime si aj smer, ktorým nám bude na pozemok padať tieň, aby nám vysoký strom nezatienil celý pozemok.

Ak už v záhrade starší strom máme, je dobré ho ponechať, ak nie je poškodený alebo chorý. Ušetrí nám to mnoho rokov čakania na vyrastenie novovysadeného jedinca. Ak máme na pozemku dostatok miesta, veľmi efektne vynikne skupina troch stromov. 

Stromy vhodné do prírodnej záhrady sú: breza biela (Betula pendula), jarabina oskorušová (Sorbus domestica), jarabina mukyňová (Sorbus aria), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), jaseň zimný (Fraxinus ornus), slivka mirabelková (Prunus ceracifera), čremcha obyčajná (Prunus padus).

Divoký kút

Je to divočina, kde človek vôbec nezasahuje. Aj v malej záhradke sa dá založiť kúsok plochy, ktorú necháme „napospas“. Môže to byť len roh záhrady, kam chodíme menej často. Závisí od veľkosti záhrady, či už to bude len malý kus záhrady s vysokou trávou, konármi, kríkom a starým stromom, alebo veľký kus divočiny, kam človek príde zrelaxovať a pozorovať prírodné procesy.

Ak nemáme na pozemku žiadnu výsadbu, môžeme aj v tejto zóne prírode pomôcť. Nevysádzame však cudzokrajné a nepôvodné druhy. Môžeme tu vysadiť kríky, najlepšie bobuľové ako potravu pre vtáky. Taktiež tu môže byť kopa lístia či konárov, ktorú nemáme kam po oreze stromov odložiť. Mŕtve drevo môže byť tiež dôležitým biotopom pre mnohé druhy hmyzu. Stačí kopa dreva, hrubších konárov, ktoré umiestnime na kopu, môžeme sem prisadiť aj papraď či brečtan. Postupne tieto zahnívajúce drevá prilákajú mnohé druhy živočíchov, ktoré sa nám za takýto kút určite odmenia udržiavaním biologickej rovnováhy. Okolie nekosíme tak intenzívne ako inú časť záhrady, takže tu budú rásť aj vyššie trávy a byliny. Takéto miesto bude vyhľadávané rôznymi živočíchmi ako úkryt či zdroj potravy.

Mimoriadne stanovištia

Mimoriadne stanovištia sú vyhľadávanými útočiskami pre rôzne živočíchy, často aj ohrozené a chránené. Sú to napr. suché múriky, jazierka, mokrade či odumreté drevo. Každý z týchto prvkov láka iný druh. V záhrade zároveň dotvárajú čaro záhrady a sú aj pekným estetickým prvkom.

Odumreté drevo využíva ako úkryt rôzny hmyz, ako sú včely samotárky, vzácne druhy chrobákov či drobné vtáky. Ak nám v záhrade odumiera starý strom a ohrozuje svojich majiteľov, môžeme jeho kmeň po spílení ponechať na zemi. 

Kamenné stienky umiestnené na slnečnom mieste poskytnú úkryt a miesto na slnenie plazom, ako sú jašterice, slepúchy či užovky. Tiež sa tu vedia zazimovať čmeliaky či ropuchy. Na stavbu využívame ploché kamene z miestnych zdrojov. Kamennými stienkami môžeme oddeliť i rôzne časti záhrady či spevniť svahové nerovnosti.

Mokrade a menšie jazierka sú vyhľadávané obojživelníkmi, hlavne v jarnom období kladenia vajíčok. Počas roka sú navštevované hmyzom i vtáctvom, ktoré sa príde osviežiť, hlavne cez leto. Vážky tu lovia potravu a množia sa, vodný hmyz ako korčuliarky alebo potápniky sem tiež zavítajú medzi prvými. Vodný priestor využijú aj vtáky a malé cicavce, preto by mali byť brehy jazierka plytké. Pozorovanie života v jazierku je mimoriadne zaujímavé hlavne pre deti.

Tip pre vás

Čím viac prvkov umiestnite do záhrady, tým bude pestrejšia a viac druhov živočíchov v nej nájde svoj biotop.