Prírodná záhrada ako zdroj potravy pre zimujúce vtáky a spôsoby prikrmovania
Domov / Ochrana prírody a krajiny
Prírodná záhrada je nekonečný zdroj poznávania, inšpirácií a možností. Tak ako teší majiteľov i návštevníkov, radi do nej zavítajú i rôzne živočíchy. Pre vtáky je vyhľadávaním zdrojom prirodzenej potravy. Počas roka tu nájdu dostatok ovocia, bobúľ, hmyzu i možnosti na úkryt či hniezdenie.
Záhrady pre vtáky by mali byť hojne zastúpené rastlinnými druhmi blízkymi voľnej prírode s dostatkom prirodzených možností na hniezdenie. Osadenie celoročného kŕmidla a, pokiaľ možno, úplná absencia mačiek je vítaná.
Mnoho druhov na jeseň odlieta do južných krajín, preto sa pred náročnou cestou musí predzásobiť dostatočnou energiou. Stále veľká časť vtákov však ostáva v našich končinách a prečkávajú chladné obdobie u nás. Prírodná záhrada im môže poskytnúť dostatočné potravné možnosti.
Dnes sa, žiaľ, už prikrmovanie vtáctva stáva nevyhnutnosťou, množstvo rastlinných druhov sa vo voľnej krajine už bežne nevyskytuje, a tým sa znižujú i zdroje potravy pre vtáky.
Buriny a náletové dreviny sa likvidujú, trávniky sa kosia niekoľkokrát za rok. Intenzívne poľnohospodárstvo pestovaním monokultúr a používaním pesticídov ničí prirodzený biotop i zdroje potravy. Rozširujúca sa výstavba, doprava, svetelný smog či neriadená masová turistika tento stav iba zhoršujú.
Niektoré druh vtákov majú problém zabezpečiť dostatok potravy pre svoje potomstvo. Alarmujúci stav populácie vtákov je badateľný, ohrozené sú druhy kedysi celkom bežné.
Sú to hlavne cíbiky, lastovičky, škovránky, škorce, stehlíky alebo konôpky. Ich stav poklesol o 20 %. Týka sa to i všadeprítomných vrabcov, ktorých počet tiež klesol. Smutný rekord drží jarabica poľná a trsteniarik vodný, ktorých výskyt sa od roku 1950 znížil až o 95 %.
Poklesol i výskyt hmyzu, od ktorého je väčšina vtákov závislá. Pri svetle nočnej lampy už dnes nie je vidno lietať toľko nočného hmyzu. Pri ceste autom bolo v nedávnej minulosti čelné sklo doslova posiate prilepenými muškami. Dnes je to inak, i keď málokto tomu venuje pozornosť.
Prirodzené zdroje potravy
Prírodná záhrada s množstvom prvkov poskytuje dostatok prirodzenej potravy. Pri súčasnej situácii zmeny biotopov nedokáže však celoročne poskytnúť dostatok potravy pre každého operenca. Je teda prospešné i doplňujúce pridávanie potravy do kŕmidla.
Stehlíky vyhľadávajú rastliny, ktoré ostali na koreni. Sú to hlavne bodliaky a pichliače, kde nachádzajú chutné semená. Vysadiť môžeme i ježibabu guľatohlavú. Penica čiernohlavá a iné drobné spevavce sa živia bobuľami brečtana, preto by táto popínavá rastlina nemala chýbať v žiadnej záhrade. Tiež divé ruže a plamienok plotný sú vyhľadávaným zdrojom.
Pŕhľavy sú veľmi vzácne pre hmyz i pre hýle, ktoré sa živia ich semenami. V záhrade ponecháme i rôzne buriny, ako je štetka, čakanka, archangelika, nevädza, túžobník, horčiak, komonica, hadinec či divozel.
Zo stromov sú to ovocné stromy, jarabiny a lipy. Kríky sú vhodné, hlavne domáce druhy, ako je baza, zemolez, krušina, hloh, bršlen, drieň, vtáčí zob či kalina. Borievka sa môže stať vyhľadávaným domovom stehlíka konôpky alebo penice popolavej. Krík ruže šípovej poskytuje plody až do neskorej zimy.
V záhrade môžeme počas roka vysadiť slnečnicu, ľan, echinaceu a ponechať tieto rastliny počas celej zimy. Tiež sýkorky často zavítajú do sadov a záhrad. Ak sa kôra stromov neošetruje, vedia si v nej nájsť množstvo hmyzu.
Vrabce nachádzali potravu v kurníkoch, vyzobávali zvyšky ovsa z konského trusu. S postupným rušením malých hospodárstiev je ich populácia čoraz viac ohrozená. Púpavové semená, ktorými sa tiež živia, nestihnú dozrieť, keďže sa trávniky intenzívne kosia. Preto by sme mali časti záhrady ponechať na samovýsev.
Čím prikrmovať?
Ak nemáme dostatočne veľkú prírodnú záhradu s prirodzenou potravou, môžeme zimujúce vtáctvo dokrmovať. Miestom môže byť záhrada pri dome, ovocný sad, park či cintorín. Využiť môžeme i záhradkárske kolónie či sídliská.
Prikrmovaním semenami môžeme pomôcť vtáctvu pri nedostatku prirodzenej potravy, ktorej je stále málo. Najvhodnejšie sú slnečnicové i ľanové semená, môžu byť i lúpané. Vhodné sú i ovsené a pšeničné vločky.
Podávať môžeme i proso, arašidy a obilie. Ak nám ostali staršie chemicky neošetrené semená reďkovky, mrkvy, maku či šalátu, môžeme ich pridať do kŕmidla. Mnohé druhy, ako napríklad stehlík obyčajný, konôpka alebo škovránky, uprednostňujú práve tieto drobné semená.
Ak chceme vtákom zabezpečiť dostatok bielkovín, môžeme v nádobe podávať múčne červy, keďže v mestách môže byť problém so získavaním červov a zimujúceho larválneho hmyzu. Zakúpiť môžeme i lojovú potravu. Tá by sa mala odstrániť zo sieťky, ktorá je pre samotné vtáky často nebezpečná. Takúto potravu je vhodnejšie ponúknuť v oceľovej špirále alebo v mriežkovanom zásobníku krmiva.
V okolí kŕmidla môžeme umiestniť i grit, prírodný vápnik zo schránok lastúrnikov. Vtákom pomáha vytvárať pevnú vaječnú škrupinu, a tak vysedieť mláďatá.
Pinky severské a strnádky vyhľadávajú potravu na zemi. Preto, ak ich chceme prikrmovať, poskytneme im potravu ako drvený ovos pri zemi. Ak na zem v záhrade vysypeme jablká, drozdy tam budú prakticky okamžite.
Nevhodné krmivo
Nevhodným typom je pečivo, koláče, chlieb, sušený hmyz, varené zemiaky, tvaroh a cestoviny, ktoré ľahko podliehajú plesniam a skysnú. Nevhodné sú zvyšky pečeného mäsa, syrov a slané jedlá. Určite by sme nemali prikrmovať smaženým jedlom, margarínom a maslom. Neodporúča sa podávať suchú ryžu, ktorá v žalúdku vtákov napučí.
Výhody prikrmovania
Počas zimy pomáhame prežiť nepriaznivé ročné obdobie. Prikrmovaním vtáctva počas celého roka vieme zabezpečiť skorší čas kladenia vajíčok. Mláďatá tak majú viac času na osamostatnenie. Vtáky kladú viac vajíčok a je väčší predpoklad, že sa dožijú dospelosti.
Nemenej dôležitý je environmentálny aspekt pozorovania vtáctva deťmi a žiakmi. Na kŕmidle možno pozorovať druhy bežné i vzácne, celkovo i do 40 rôznych druhov. Závisí od lokality umiestnenia kŕmidla. Žiaci sa tak môžu naučiť určovať druhy a dozvedieť sa o ich potravných nárokoch a prejavoch správania.
Ak budeme vtáky prikrmovať pravidelne, môžeme počítať i s návštevnosťou vzácnych druhov, ako je napríklad strnádka čiernohlavá či glezg obyčajný.
TIP PRE VÁS: výroba vlastného krmiva
Tukové vločky vyrobíme z ovsených vločiek, ktoré naložíme do kvalitného slnečnicového, repkového alebo olivového oleja.
Ak chceme použiť tuk, odporúča sa hovädzí loj alebo kokosový olej. Tuk mierne zahrievame v kastróliku, kým sa nerozpustí. Do tekutého tuku vmiešame otruby, slnečnicové a ľanové semienka. Pridať môžeme orechy, hrozienka, bobule či ovsené vločky. Hotovú zmes naplníme do kvetináčov, plechoviek alebo vtlačíme do šišiek a zavesíme na strom.
Vytvarovať môžeme i gule, ktoré obalíme vo zvyšnej zmesi semien. Lojovým krmivom môžeme naplniť i formičky, do ktorých sme vopred vložili špagát na zavesenie. Keď vychladnú a stuhnú, umiestnime ich do kŕmidla.
Foto: Ing. Alena Paššová