Prírodná záhrada ako pozorovateľňa živočíchov

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Počas celého roka nám do záhrady zavítajú rôzne živočíchy. Niektoré náhodne, iné prídu cielene. Je potrebné vedieť o druhoch, ktoré sa u nás vyskytujú, čo najviac. Ak ich nepoznáme, pozorujeme ich a pokúsime sa ich určiť. 

V prírodnej záhrade by mala fungovať stabilita ekosystému a každý druh by mal byť vítaný. Preto i pre človeka nevítaný hosť môže byť potrebným zdrojom potravy pre iné druhy. Ak v záhrade vytvoríme vhodné podmienky, často prídu opakovane, niektoré si vytvoria i miesto na zimovanie či na hniezdenie.

Vtáky sú hojnou skupinou, ktorá rada navštevuje záhrady počas celého roka. Birdwatching alebo pozorovanie vtáctva začína byť čoraz viac populárnejšie i vo voľnej prírode, zvlášť v západnej Európe a Severnej Amerike. I na Slovensku sa tomuto hobby začína venovať viac ľudí. Pozorovať operence môžeme však pokojne i na vlastnej záhrade. Najvhodnejší čas je skoro na jar, keď si hľadajú partnera. Neskôr už žijú tichšie a skryto pri hniezdení a výchove mláďat. 

S príchodom snehu vidíme v záhradách často zavesené kŕmidlá s dostatkom potravy, aby vtáky mohli prečkať chladné obdobie. V zime ostáva v našich končinách veľa vtáctva, takže môžeme vidieť okrem tradičných drozdov, vrabcov, piniek i ojedinelých návštevníkov, ako je glezg, hýľ či žlna zelená. 

Paradoxné je, že počas roka ich už vo svojich záhradách vidíme menej radi. Zvlášť keď dozrievajú čerešne alebo iné bobuľové kríky. Prostredie v našom okolí je však človekom pretvorené natoľko, že i počas vegetácie môže byť problém s dostatkom potravy, zvlášť pri kŕmení mláďat. Preto by sme sa mali o úrodu v záhrade podeliť aj s operencami, prípadne im plniť kŕmidlo počas celého roka. V záhrade je vhodné vysadiť pôvodné bobuľové kríky ,ako je baza, hloh, trnka, jarabina, šípka, ktoré poskytnú dostatok potravy priebežne počas celého roka.

V záhrade môžeme ponechať i staré torzá kmeňov stromov, ktoré sú vyhľadávané dutinovými hniezdičmi, ako sú ďateľ či rôzne sovy. Poskytneme im prirodzené možnosti na zahniezdenie. Ak nemáme takúto možnosť, v dostatočnej výške a správnej orientácii môžeme vyvesiť búdky na hniezdenie. Zvolíme si búdku pre spevavce, ktoré najčastejšie zahniezdia i v blízkosti človeka. Na jeseň po odletení mláďat je potrebné búdku vyčistiť a pripraviť na nové hniezdenie. Vyvesiť môžeme i búdky pre žlny, ďatle či sovy. Vždy je však potrebné zabezpečiť optimálnu veľkosť pre daný druh. 

Ideálne je mať v záhrade vŕbový altánok, odkiaľ je možné nerušené pozorovanie bez toho, aby nás vtáky zaregistrovali. Niektoré ekocentrá majú dokonca i drevenú poschodovú pozorovateľňu, odkiaľ možno sledovať vtáky aj v korunách stromov. Pri sledovaní vtáctva sa zároveň učíme poznávať jednotlivé druhy a ich správanie.

Ďalšou skupinou sú cicavce. Vítanými návštevníkmi sú ježe, ktoré v záhrade nehľadajú jablká, ale slizniaky a rôzne druhy hmyzu. V moderných upravených záhradách nenachádzajú dostatok možností na úkryt a potravu. Po zotmení ich môžeme často objaviť v prírodnej záhrade, prezradí ich funenie a šuchotanie. Aby mohli nerušene prechádzať zo záhrady do záhrady, mali by sme upustiť od stavby vysokých murovaných plotov. Ideálne je, ak majú aspoň 10 cm priestor na spodnom okraji na migrovanie. 

V tichom kúte záhrady si často z lístia a machu vybudujú hniezdo, kde prečkajú zimu. Pri jarnom upratovaní musíme byť opatrní, zvyknú zimovať až do mája. Ježom môžeme vybudovať i trvácny drevený príbytok, ktorý prihrnieme vrstvou zeminy a lístia. Základy by mali byť 40 x 60 cm veľké, výška 30 – 35 cm s veľkosťou vstupného otvoru 12 x 12 cm. Vnútro môžeme vystlať slamou alebo suchým lístím. Ak zabezpečíme kolmé vetranie pomocou trubky a prihrnieme ho ku kompostovisku alebo zahrnieme lístím, určite neostane prázdne.

Na konci dňa pri stmievaní začínajú lietať i netopiere. Cez deň sa ukrývajú v štrbinách stromov i budov, na povalách i v pivniciach, kde niekedy aj prezimujú. V záhrade im môžeme vyvesiť špeciálne búdky, ale obsadzujú ich zriedka. Aj keď sú netopiere nie veľmi obľúbené zvieratá, je zaujímavé ich pozorovať pri lovení hmyzu. 

Plazy sa často vyskytujú v slnečných častiach záhrady. Vybudovaním skalky prilákame do záhrady farebné jašterice. Občas sa môže objaviť aj slepúch lámavý alebo užovka stromová. Na vývoj vajíčok je potrebné teplo, preto ich často nájdeme i v kompostovisku. Vybudovať im môžeme špeciálne kompostovisko s hrubými konármi. Kto sa bojí hadov, môže vedľa nich koexistovať a vzájomne sa tolerovať. Ak máme na pozemku neškodné užovky, nemusíme sa báť. Do záhrady nám zavítal lovec myší a potkanov. A tie v záhrade nevidíme veľmi radi. Na rozdiel od mačky neloví vtáky a za myšou vie vliezť až priamo do nory.

Pozorovať plazy môžeme skoro ráno, keď ešte nie sú veľmi rýchle a potrebujú vyliezť na slnko. 

Obojživelníky si nájdu cestu do vašej záhrady, ak máte na pozemku vodu. Stačí menšie jazierko a na jar sa začne ozývať kvákanie a kŕkanie žiab. Je zaujímavé sledovať premenu vajíčka až po dospelú žabku. Všetky žabky akoby na povel z jazierka cez leto zmiznú a hľadajú si nové miesto na zazimovanie. 

Žaby a mloky sa stávajú najohrozenejšou skupinou stavovcov, keďže majú zložitú premenu a sú závislé od vody. V prírode miznú občasné tôňky a jazierka, kam by mohli naklásť vajíčka. Preto by vodná plocha nemala chýbať v každej záhrade, či už ako pestrý záhradný prvok, ale i dôležitý biotop aj pre vtáky v letnom období.

Ak by sme si chceli do záhrady priniesť nejakého živočícha, aby sme ho mohli pozorovať, väčšinou ide o chránený druh, takže manipulácia s ním je zakázaná, a ak v záhrade nemáme vytvorené vhodné podmienky, zo záhrady by aj tak ušiel. Preto je najlepšie záhradu pretvoriť na biotop podobný prírodnému a zakrátko k vám fauna zavíta sama. Takže budete môcť zvieratá sami nerušene pozorovať.

Pozorovanie živočíchov je zvlášť obľúbená a atraktívna činnosť pre deti, rady prikrmujú vtáky a cez okno sledujú, kto na kŕmidlo priletel. Ak v záhrade vytvoríme množstvo zákutí a tichých zón, môžeme počas roka pozorovať rôzne živočíchy a ich mláďatá.

TIP PRE VÁS

Plazy sú v záhrade užitočné a čoraz viac ohrozované. Výstavbou vhodného biotopu im poskytneme možnosť existencie.

Stavba hadníka

Umiestnenie by malo byť na slnku alebo v polotieni, rozmer minimálne 1,5 x 1,5 m. Dno vyhĺbime pol metra a vyplníme kameňmi, vetvami a hrubým materiálom. Okolo vytiahneme steny do výšky asi 1 m z guľatiny alebo starého pletivového plota s otvormi 3 cm. Postupne plníme listami, konármi a kartónom oddelíme jednotlivé vrstvy až do výšky bočných stien. Navrch môžeme dať slamu alebo seno. Postupne môžeme organický materiál pridávať, ale určite kompost neprehadzujeme. Do dvoch rokov sa nám do hadníka môžu nasťahovať plazy, postupne nájdeme vajíčka i drobné vyliahnuté hady.

Autor fotografií: Ing. Alena Paššová

Použitá literatúra:

• http://www.prirodnazahrada.eu/obyvatelia-zahrady/cicavce
• Bruchter M., 2012: Zakladáme a udržujeme ekozahradu. Grada Publishing Praha, 120 s. ISBN 978-80-2474280-9
• Lavell M., Lavell Ch., 2010: Záhrady z prírody. Fortuna Libri Bratislava, 256 s, ISBN 978-80-89379-30-9
• Krčma A., L., Petrová M., 2013: Moje přírodní zahrada. Príručka záhradního vědení. Herausgeber und Verleger, 232 s.
• Vlašínová H., 2006: Zdravá zahrada. Era group Brno, 140 s., ISBN 80-7366-075-X