Obhospodarovanie prírodnej záhrady

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

V prírodnej záhrade sa pri certifikácii hľadí na výskyt rôznych prvkov, ako i na spôsob hospodárenia. Certifikátor by mal nájsť minimálne 5 bodov zo 16, max. 2 za každý prvok:

• kompost,
• úkryty pre zvieracích priateľov,
• využitie dažďovej vody,
• používanie prírode šetrných postupov a materiálov,
• mulčovanie,
• zeleninové záhony a bylinky,
• ovocná záhrada a bobuľové kry,
• zmiešaná kultúra/striedanie plodín/zelené hnojenie.

Záhrada je nielen miestom na oddych, načerpanie sily, je aj zdrojom vitamínov a tvorí aj útočisko pre mnohé druhy rastlín a živočíchov. Pri vhodnom obhospodarovaní berieme do úvahy všetky tieto aspekty.

Starať sa o záhradu znamená v prvom rade udržovať a zlepšovať pôdne vlastnosti. Pôda je základom. Pri nevhodných činnostiach by sme mohli narušiť prirodzenú rovnováhu a ohroziť tak fungujúci ekosystém, ktorý slúži nielen nám a našim potrebám, ale aj ostatným spoluobyvateľom záhrady.

Pôda je živý organizmus. Bez pôdnych živočíchov by nebola tým, ako ju poznáme. Pre nás predstavuje základ, bez pôdy by sme si nevedeli predstaviť záhradníčenie, získanie dostatku potravín, naše prežitie. Popritom často ničíme pôdny život syntetickými hnojivami, používaním pesticídov a herbicídov, vodnou či veternou eróziou alebo hlbokou orbou. Tieto činnosti znižujú či úplne ničia výskyt pôdnych mikroorganizmov, a tým sa z pôdy stáva iba mŕtva hlušina. O vlastnostiach pôdy, výskyte dusíka, hospodárení s vodou či pôdnom type nám veľa povedia rastliny, ktoré na danom mieste rastú.

Mulčovanie

Pochádza z anglického slova mulch, čo znamená „nastieľanie“. Znamená to teda zakrývanie povrchu pôdy organickým materiálom. Táto metóda vychádza z prirodzeného prírodného javu, keď všetko opadané lístie ostáva na jeseň pod stromami, suchá tráva sa rozloží a poskytne základ pre tvorbu novej. Mulč zároveň zabraňuje výparu a bráni rastu iných nežiaducich druhov rastlín. Materiálom použitým ako mulč môže byť slama, seno, lístie, kôra, ale aj kartón či kamene a štrk.

Kompostovanie

Kompostovanie je prírodný proces, ktorý prebieha bežne v prírode pri rozklade odumretých častí rastlín, prebieha za účasti pôdnych organizmov a mikroorganizmov. Výhodou je, že znižujeme objem komunálneho odpadu, kompostom nahradíme použitie umelých hnojív. Kompost zároveň zadržiava vodu a prevzdušňuje pôdu.

Najlacnejšie je kompostovanie na kope, ak dbáme na estetiku, môžeme plniť materiál do kompostéru. Ak máme väčšie množstvo záhradného odpadu, je dobré si vybudovať kompostovisko z dosiek, prútia či konárov.

Kompostovisko by malo byť na polotienistom mieste s priamym kontaktom so zemou. Na dno kompostoviska patria hrubšie konáre, posekané drevo do hrúbky 20 – 30 cm. Postupne prikladáme odpad z kuchyne a záhrady. Je dobré, ak máme k dispozícii aj rastlinný, aj živočíšny odpad, tým docielime správny pomer C : N. Najlepšie okolo 30 : 1. Plnú hromadu kompostu zakrývame lístím, senom, čím podporíme vznik tepla a zabránime úniku látok.

Ku kompostovisku by sa malo dať dostať v každom počasí, treba pamätať aj na dostatok priestoru okolo kompostoviska pri nakladaní kompostu do fúrika. Ideálne je mať k dispozícii aspoň 2 – 3 kompostoviská a priebežne ich používať.

Dozrievanie kompostu a proces tlenia urýchlime jeho otáčaním a prehadzovaním jednotlivých vrstiev. Po 6 – 12 mesiacoch je kompost vyzretý a pripravený na použitie.

Kompost zapracovávame plytko do zeme na jar alebo na jeseň, na 1 m² postačí 1 – 2 litre kompostu. Priamo na kompostovisku môžeme pestovať tekvice, ktoré potrebujú dostatok živín a svojimi listami ho  v lete zatieňujú.

Hnojenie

Už teda vieme, že v prírodnej záhrade je použitie umelých hnojív zakázané. Ako však do pôdy dostať organické látky, ktoré sú pre rast rastlín nevyhnutné?

Možností máme niekoľko. Môžeme prihnojovať už spomenutým kompostom. Využiť môžeme i zelené hnojenie, mulčovanie či hnojenie tekutými organickými hnojivami.

Do pôdy môžeme zapracovať i dlhodobo sa rozkladajúce organické časti, ako sú škrupiny z vajíčok, kostná a rohovinová múčka.

Polievanie

Voda je nenahraditeľná a  k životu ju potrebuje každý živý organizmus. Rastliny nie sú výnimkou, potrebujú ju k rastu i tvorbe plodov. Pri dodržaní pár jednoduchých pravidiel vám vaše rastliny porastú naozaj „ako z vody“.

Dažďová voda

Dažďová voda je na polievanie najlepšia. Ak polievate pitnou vodou, je dobré ju nechať odstáť aspoň 12 hodín, aby sa odparil chlór. Na polievanie môžeme použiť aj vodu z domácnosti, ktorá neobsahuje chemikálie či pracie prostriedky. Pri polievaní zo studne je lepšie vodu nechať odstáť, aby sme rastlinám nespôsobili teplotný šok, zvlášť z teplých dňoch. Voda z hĺbky je totiž studenšia ako vonkajšie prostredie.

Bylinkové výluhy

Rastliny nám lepšie porastú, ak ich budeme občas zalievať aj rôznymi rastlinnými výluhmi. Veľmi dobré sú výluhy či zákvasy zo žihľavy, prasličky či kostihoja. Rastliny stačí na niekoľko dní namočiť do vody až do skvasenia a následne zalievať zriedeným zákvasom.

Výdatné zálievky

Koreňový systém dokáže vodu vytiahnuť z väčšej hĺbky, ak nie je príliš často zalievaný malým množstvom vody. Korene rastlín tak nerastú do hĺbky, ale držia sa pod povrchom a čakajú na našu zálievku. Rastliny sú slabé a závislé od neustálej zálievky. Je preto lepšie rastliny zalievať menejkrát  (stačí 2- až 3-krát do týždňa), ale väčším množstvom vody. Taktiež sa môžu rastliny zamulčovať, čím zabránime výparu vody.

Polievame ku koreňom

Príjem vody sa v rastline uskutočňuje takmer výlučne cez korene. Preto je zbytočné rastliny zalievať na listy, hrozí riziko ich spálenia pri priamom slnku, príp. vznik plesní, na ktoré sú náchylné hlavne rajčiny či uhorky.

Polievame ráno

Ráno vedia rastliny vodu lepšie využiť a pripraviť sa na nový deň. Taktiež sa na večernej mokrej pôde lepšie darí slimákom. Určite nepolievame cez deň počas horúceho dňa, voda na listoch by ich spálila.

Každého prírodného záhradníka teší záhrada, ktorá je živá, vytvára celostný ekosystém, ktorý správne funguje. Jednou z podmienok je zdravá pôda, ktorá je v záhrade  základom. Poskytuje nám bohatú úrodu chutných a zdravých plodín.

Striedanie plodín

Je to v zásade osevný plán, ktorý si môžeme vypracovať už na začiatku sezóny, t. j. ešte pred výsadbou. 

Výhody striedania plodín:

• každoročné striedanie plodín obmedzuje výskyt škodcov,
• zachovanie pôdnej úrodnosti,
• zabraňuje sa rozrastaniu plevelných burín,
• pôda je hĺbkovo rozdielne prekorenená.

Schéma pestovania plodín:

1. rok (veľmi náročné na živiny),
2. rok (stredne náročné na živiny),
3. rok (málo náročné na živiny).

Plodiny striedame na jednom mieste tak, že sa na rovnaké miesto zasadia znovu až po 3. roku. Záhradu si vlastne rozdelíme na 3 zóny a každoročne ich striedame. Ak začneme sadiť do pôdy pohnojenej kompostom, môžeme vysádzať plodiny náročné na živiny (rajčiny, zemiaky, kapusta, uhorky, tekvice, pór, zeler). V ďalšom roku záhon ľahko pohnojíme kompostom, príp. zeleným hnojením a sadíme rastliny stredne odčerpávajúce živiny (cesnak, cibuľa, cvikla, reďkovka, šalát, špenát, čierny koreň, kaleráb). Tretí rok zasadíme na to isté miesto rastliny málo náročné na živiny, ktoré ich slabo odčerpávajú (hrach, fazuľa).

Zmiešaná kultúra

Zmiešaná kultúra znamená pestovanie rôznych plodín na jednom mieste. Takáto vzájomná priestorová a výživová konkurencia je výhodná, ak zasadíme vzájomne sa pozitívne ovplyvňujúce rastliny.

Cieľom teda je vysádzať  rastlinných susedov, ktorí sa budú vzájomne podporovať v raste a bojovať proti chorobám či škodcom. Takáto vlastnosť rastlín sa nazýva alelopatia a správnou kombináciou rastlín môžeme teda priaznivo ovplyvňovať našu úrodu.

Koreňové rastliny sa priaznivo ovplyvňujú s rastlinami, z ktorých využívame nadzemnú časť. Aromatické rastliny pomáhajú v boji proti škodcom. Príbuzné rastliny majú aj podobných škodcov, preto ich nesadíme v tesnej blízkosti. 

Niektoré pozitívne rastlinné vzťahy:

• levanduľa a ruže – chráni ruže pred výskytom vošiek,
• cesnak a ruže – prevencia pred hubovými chorobami,
• chren – ochrana proti monilióze,
• cibuľa a mrkva,
• rajčiny a bazalka,
• zemiaky a špenát,
• kapusta s cviklou, fazuľou, hrachom, zelerom,
• hrach so zelerom,
• fazuľa s rajčiakmi, šalátom, saturejkou,
• kaleráb so zelerom, rajčiakom a šalátom,
• cibuľa s mrkvou, šalátom,
• šalát s uhorkami, cviklou, mangoldom,
• zemiaky s bôbom, mätou, chrenom,
• mrkva s pórom, cibuľou a
• hlávkový šalát, hrach, paradajky, cibuľa a mrkva.

Tip pre vás

Ak ste v pestovaní zmiešanej kultúry začiatočník, skúste pri obyčajnom pestovaní v riadkoch jednotlivé druhy zeleniny prestriedať s inou v rámci alelopatie. Vytvoriť si tak môžete farebnejšiu kombináciu zeleniny, ako napr. šalát s cviklou, cibuľa s mrkvou alebo zeler s kalerábom. Rastliny tak budú lepšie rásť a vzájomne si pomáhať.