Plazy a obojživelníky v prírodnej záhrade

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Plazy sú na našej Zemi už 300 miliónov rokov. Táto fascinujúca skupina živočíchov má premenlivú teplotu tela, a preto k svojmu životu potrebuje slnečné svetlo a teplo. 

Obojživelníky sú zase skupina živočíchov, ktoré sú najviac ohrozené. K svojmu životu a zložitému nepriamemu vývoju potrebujú totiž čisté stojaté vody. Je to však i skupina živočíchov, ktoré sú v záhrade najviac užitočné. V prírodnej záhrade im preto budujeme rôzne biotopy, kde môžu nájsť úkryt, potravu či miesto na rozmnožovanie.

Plazy

Jašterica obyčajná   

Jašterice (Lacerta agilis), keďže patria medzi plazy, patria k živočíchom, ktoré obľubujú vyhrievanie sa na priamom slnku. Pre majiteľov záhrad je ich výskyt vždy radosťou. Požierajú totiž hmyz a slimáky.

Vzhľad

Dĺžka tela je do 30 cm, je svetlohnedej až zelenej farby. Na chrbte má tmavý pruh. Chvost má až 1,5x dlhší ako telo. V dobe párenia majú samce zelené sfarbenie na hlave a bokoch tela.

Biológia

Je to teplomilný živočích, aktívny hlavne cez deň. Obľúbené miesta si dominantne bráni pred inými jaštericami. V prípade nebezpečenstva dokáže oddeliť chvost od tela. Samičky kladú 5 – 17 kožovitých vajíčok a mláďatá sa liahnu za dva mesiace. Jašterice prezimujú v zemi v rôznych dutinách a škárach.

Užitočnosť a podpora

Jašterice sa živia hmyzom, pavúkmi, ale hlavne slimákmi. V záhrade by sme sa mali vyhnúť používaniu jedovatých návnad na slimáky. V záhrade vytvárať rôzne slnečné miesta, suché stienky v bezpečnej vzdialenosti od mačiek.

Slepúch lámavý 

Slepúch (Anguis fragilis), aj keď vyzerá ako had, patrí medzi jašterice. Pre človeka je neškodný a v záhrade veľmi cenný. 

Vzhľad

Dospelý slepúch má veľkosť do 45 cm, horná strana tela je šedá, hnedá až žltá, lesklá. Spodná strana je čierna.

Biológia

Zo zimoviska vychádza na jar v marci až apríli. Po párení v máji prichádzajú na svet v auguste 6 – 15 mláďat. Po vyliahnutí sú samostatné. V prípade ohrozenia môžu podobne ako jašterice odlomiť časť chvosta. V prírode vyhľadávajú slnečné miesta s vlhkou pôdou.

Užitočnosť a podpora

Slepúchy požierajú hlavne slimáky a dážďovky, občas i hmyz a pavúky. Vytvárať vhodné miesta na zimovanie v členitých záhradách. Budovať rôzne prvky, ako je divý kút s kamením, drevom a miestom na slnenie. Je na škodu, že si ho ľudia mýlia s hadom a usmrcujú ho v domnienke, že ide o jedovatého hada.

Obojživelníky

Rosnička zelená 

Prítomnosť rosničky (Hyla arborea) prezrádza hlasitý škrekot, je to naša jediná šplhavá žaba.

Vzhľad

Dorastá do dĺžky 5 cm. Telo je sivé až svetl

ozelené, ale rosničky vedia meniť farbu pokožky podľa prostredia. Samička má hrdlo svetlé a hladké, samček žltohnedé a drsné. Na hlave má v okolí očí tmavý pás, ktorý sa tiahne až k zadným končatinám. Na končatinách má prísavky, ktorými sa dokáže pohybovať i po hladkých povrchoch listov.

Biológia

Rosnička je jedovatá, no nie pre človeka. Na zimu sa jedince sťahujú na dno stojatých vôd, prípadne sa zahrabú do zeme. Samčeky vydávajú hlasný škrekot nadúvaním kože na hrdle. Na jar po párení samička nakladie i tisíc vajíčok. Vajíčka sú prichytené v guľovitých útvaroch o vodnú vegetáciu. Malé žubrienky sa liahnu po niekoľkých dňoch. V lete metamorfujú na dospelé jedince a opúšťajú vodu. Dospelé jedince sú aktívne hlavne v noci.

Užitočnosť a podpora

V minulosti bola hojne zastúpená, dnes je vzácna a chránená. Živí sa muchami, pavúkmi a chrobákmi. Je dôležité vybudovať mnoho vodných plôch na rozmnožovanie i zdroj potravy pre larvy. Rosničky potrebujú aj brehovú vegetáciu, hlavne vysoké trávy a stromy.

Ropucha bradavičnatá  

Ropuchy (Bufo bufo) sa často vyskytujú v našich záhradách spolu so skokanmi. Ropuchy sú rozšírené v celej Eurázii a severnej Afrike. 

Vzhľad

Samičky dorastajú do 15 cm, samčeky do 8 cm. Má typickú bradavičnatú pokožku s jedovými žľazami, ktoré slúžia ako ochrana pred predátormi. Má šedohnedú farbu. Pôsobí dosť nemotorne, má mohutné zavalité telo.

Biológia

Aktívne sú hlavne za súmraku a v noci. Cez deň sa ukrývajú pod lístím, kameňmi, doskami. Samičky na jar migrujú i niekoľko kilometrov k vode, kde sa samy vyliahli. Po nakladení vajíčok sa vracajú späť do lesov. Z vajíčok sa liahnu žubrienky a koncom júla už ako mladé ropuchy opúšťajú vodu. Prezimujú v zemi, pod koreňmi, drevom či v lístí.

Užitočnosť a podpora

Ropuchy požierajú slimáky a ich vajíčka, pavúky a hmyz. Konzumujú i pásavku zemiakovú, blyskáča repkového či rôzne húsenice. V záhrade nepoužívame chemické návnady na slimáky. Vytvárame v nej rôzne tienisté miesta s menšími jazierkami alebo tôňami na kladenie vajíčok. Počas jarnej migrácie je dôležité byť opatrný pri ceste autom. V blízkosti vodných plôch a ciest je dôležité inštalovať ochranné zábrany.

Mlok obyčajný (bodkovaný)   

Na našom území sa mlok (Triturus vulgaris) vyskytuje pomerne hojne. Patrí medzi obojživelníky z čeľade salamandrovité. Sfarbenie sa mení v období párenia sa na farebnejšie odtiene. Ak počas rastu dôjde k poškodeniu končatiny, dokáže dorásť.

Biológia

Dosahuje dĺžku 11 cm, má hladkú zamatovú pokožku svetlej olivovohnedej farby. Obýva skoro celú Európu a Áziu. Samce sú o niečo väčšie ako samice. Samce majú stredom chrbta vedený tmavý pás, samice majú vedľa stredu vedené dva pásy. Vajíčka kladú do vody a prichytia ich o vegetáciu. Nakladú až 200 vajíčok za znášku a mladé mloky sa liahnu po 10 – 20 dňoch. Larvy majú žiabre a žijú na dne, kde lovia drobné bezstavovce. Dospelé jedince žijú pri vode, živia sa hmyzom, slimákmi a červami. Dožívajú sa i 20 rokov. Zimu prečkávajú v pokoji v nemrznúcich úkrytoch.

Užitočnosť a podpora

Je citlivý na znečistenie vody, vyhľadáva čisté rybníky či jazierka. V noci vyhľadáva hmyz, článkonožce i rôzne červy. 

Tip pre vás

Obojživelníkom môžeme na podporu ich výskytu vybudovať v prírode liahniská v podobe plytkých vodných plôch.

Jaštericiam vybudujeme slnečné výhrevné miesta chránené pred predátormi pletivom alebo vetvami. Použiť môžeme i kamene, ktoré navrstvíme na hromadu.