Pesticídy
Domov / Ochrana prírody a krajiny
Pesticídy sa stali v posledných desaťročiach neoddeliteľnou súčasťou konvenčného poľnohospodárstva. Zároveň sú však pomerne kontroverzné a v spoločnosti sa nájdu ich zanietení zástupcovia i odporcovia.
Podľa jedného tábora sú nevyhnutné pre úspešné pestovanie bez výrazných strát, zabezpečujú stabilné výnosy, znižujú podiel manuálnej práce a chránia plodiny širokospektrálnym spôsobom. Ich kritici poukazujú na to, že excesívne používanie pesticídov kontaminuje pôdu, vodné zdroje a ovzdušie, ovplyvňuje kvalitu potravín, redukuje prirodzených predátorov hmyzu, znižuje celkovú biodiverzitu a môže mať negatívny vplyv na ľudské zdravie.
Pozrieme sa teda na to, čo presne pesticídy sú, ako pôsobia a aká je v súčasnosti situácia v súvislosti s nimi v Európe.
Pesticídy sú látky slúžiace na likvidáciu, potlačenie a prevenciu škodcov a chorôb (hmyzu, buriny, hlodavcov, plesní a pod.). Používajú sa hlavne v poľnohospodárstve, záhradníctve, lesníctve, sladovníctve, ale i v zdravotníctve či v priemysle. Môžu mať formu roztoku, prášku, granúl či aerosolov. Podľa zamerania sa delia na viacero skupín:
- insekticídy – prostriedky proti hmyzu,
- fungicídy – látky na ničenie plesní a húb,
- herbicídy – prostriedky na ničenie buriny,
- akaricídy – látky pôsobiace proti roztočom,
- moluskocídy – prípravky hubiace mäkkýše (slimáky),
- rodenticídy – prostriedky hubiace hlodavce,
- nematocídy – prípravky proti výskytu háďatiek,
- algicídy – látky pôsobiace proti riasam.
V súčasnosti je v Európskej únii povolených 454 pesticídov, z toho 25 % tvoria látky biologickej ochrany (rastlinné extrakty, mikroorganizmy či hmyzie feromóny). Nakoľko sú stále vyvíjané nové látky, ktoré môžu slúžiť na tieto účely, kontinuálne prebieha aj ich schvaľovanie.
Je to približne trojročný proces, počas ktorého je posudzovaná bezpečnosť danej látky a jej používania Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a tiež príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov. Po jej schválení Európskou komisiou sa ďalej posudzujú aj jednotlivé výrobky, ktoré budú túto látku obsahovať. Vzhľadom na vedecký vývoj pravidelne dochádza k revidovaniu a opätovnému preskúmaniu bezpečnosti už schválených pesticídov.
Na základe toho ich bolo za posledných 25 rokov postupne vylúčených z obehu až 50 %. Tento fakt prispieva k negatívnemu vnímaniu pesticídov, nakoľko mnohé z nich boli považované za bezpečné, ale časom sa ukázalo, že predstavujú riziko. To môže platiť aj pre látky, ktoré sú v súčasnosti hodnotené ako bezproblémové. K najviac kontroverzným a medializovaným pesticídom, z ktorých niektoré už boli zakázané a iné sú stále predmetom preskúmavania, patrí napríklad DDT, glyfosát a neonikotinoidy.
Foto: Freepik
DDT
DDT (dichlordifenyltrichloretan) je insekticíd pôsobiaci na hmyz ako nervový jed. Jeho používanie sa rozšírilo od 40. rokov 20. storočia postupne do celého sveta, pričom celková produkcia činila približne 2 milióny ton. V 70. rokov vydali mnohé krajiny zákaz jeho používania na ochranu rastlín a poľnohospodárskych produktov.
V Československu bol síce zakázaný od roku 1974, ale stále sa ešte objavoval napríklad ako zložka prípravkov proti všiam. V mnohých rozvojových krajinách sa však používa dodnes, okrem iného aj ako účinná látka proti komárom prenášajúcim maláriu.
DDT sa v prostredí rozkladá a odbúrava veľmi pomaly a je nebezpečný pre ekosystémy v celosvetovom meradle. Jedná sa o bioakumulatívnu zlúčeninu, pričom jeho koncentrácia narastá na vrchole potravinového reťazca. Na organizmy pôsobí dlhodobo už pri nízkych dávkach. Hromadí sa v telesných tkanivách, prechádza placentou a tiež do materského mlieka. Poškodzuje nervový a hormonálny systém, je kancerogénny a spôsobuje poruchy plodnosti. Podľa Štokholmskej zmluvy patrí medzi 12 najnebezpečnejších jedov.
Glyfosát
Glyfosát je jedným z najrozšírenejších celosvetovo používaných herbicídov. Slúži na potláčanie rastu burín v poľnohospodárstve, lesníctve a záhradníctve. U nás je asi najznámejším herbicídnym produktom s glyfosátom Roundup od firmy Monsanto.
Vďaka vysokej účinnosti, dostupnosti a univerzálnemu pôsobeniu sa stal glyfosát obľúbeným a preferovaným prípravkom proti burine. Rozsah jeho používania sa však rokmi enormne zvýšil skoro stonásobne. V súčasnosti sa používa aj pri príprave pôdy pred sejbou, na dosušenie plodín po žatve alebo likvidáciu strnísk, čo predstavuje tony herbicídov vypúšťaných do pôdy. To má závažný vplyv na diverzitu poľnohospodárskej krajiny, ktorá je už aj tak značne vyčerpaná konvenčným intenzívnym spôsobom pestovania.
Problematické je, že i napriek deklarovanej rýchlejšej odbúrateľnosti z pôdy jeho reziduá naďalej kolujú v ekosystéme. Jeho stopové množstvá sa dostávajú do vodných tokov, kde predstavujú veľké riziko pre ryby a ďalšie vodné organizmy. Nakoľko sa používa v poľnohospodárstve, jeho zložky je možné nájsť aj v potravinách. Podľa nezávislých štúdii bola ich prítomnosť zistená napríklad v sóji, pive či zelenom čaji. Prieskum v roku 2013 v Českej republike zistil, že stopy glyfosátu mala v moči skoro polovica testovaných osôb.
Ohľadne neškodnosti glyfosátu sa v posledných rokoch vedú polemiky v rámci vedeckých obcí, oficiálnych inštitúcií i jednotlivých krajín. Podľa Európskej agentúry pre chemické látky nie je pre suchozemské živočíchy toxický. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny a Svetová zdravotnícka organizácia však vydali stanovisko, podľa ktorého sa jedná o potenciálne karcinogénnu látku, ovplyvňujúcu lymfatický systém.
Môže narúšať i hormonálnu sústavu a prechádzať cez placentu do plodu. Z tohto dôvodu vznikol v Európskej únii tlak na zákaz jeho používania, čo vyvolalo nevôľu v odvetví agropriemyslu. Napriek petícii proti používaniu glyfosátu, pod ktorú sa podpísalo milión ľudí, sa zatiaľ jeho zákaz nepodarilo presadiť. Licencia na jeho používanie v Európskej únii mala skončiť v roku 2017, bola však predĺžená na ďalších 5 rokov. V súčasnosti prebieha opätovné preskúmanie jeho nezávadnosti, ktorého výsledky majú byť známe v decembri 2023.
Neonikotinoidy
Neonikotinoidy patria k pesticídom určeným na hubenie škodlivého hmyzu a v rámci svojej skupiny sú najrozšírenejšie na svete. V posledných rokoch sa začali množiť štúdie o tom, že existuje priamy súvis medzi ich používaním a úhynom včiel. Včely totiž patria k typickým druhom hmyzu, na ktoré síce daný pesticíd nie je cielený, avšak prichádzajú do kontaktu s ním pri zbere peľu.
Nakoľko ide o látky pôsobiace na centrálny nervový systém, narúšajú celkovú orientáciu a reprodukciu včiel. V roku 2013 došlo v EÚ k čiastočnému zákazu používania neonikotinoidov na kvitnúce rastliny, čo však nebolo dostatočné. Ich prítomnosť na poliach stále ovplyvňovala nielen včely, ale aj čmeliaky, motýle či užitočný dravý hmyz. Preto platí od roku 2019 v EÚ úplný zákaz vonkajšieho používania najbežnejších neonikotinoidových účinných látok – clothianidinínu, imidaclopridu a thiamethoxamu. Zachovala sa len ich aplikácia v skleníkoch, čo je podľa niektorých názorov stále riskantné.
Alternatívy
Ideálny pesticíd by dokázal zničiť škodcov bez toho, aby mal akékoľvek negatívne účinky na ľudí, živočíchy, ostatné rastliny a životné prostredie. Chemické pesticídy však dokonalé nie sú a ako môžeme vidieť, ich použitie má v mnohých prípadoch závažné dopady na zdravie a životné prostredie. Aj keď sú pesticídy považované mnohými pestovateľmi za samozrejmú nevyhnutnosť na dosiahnutie plánovaných výnosov, riziká ich používania stoja za hľadanie alternatív.
Jednou z nich je zmena paradigmy konvenčného spôsobu poľnohospodárstva, ktorý znižuje celkovú diverzitu krajiny, redukuje život v nej, odčerpáva živiny z pôdy, a namiesto toho do nej vypúšťa tony chemikálií.
Existujú iné spôsoby, ako chrániť úrodu pred škodcami bez toho, aby tým trpel celý ekosystém. Mnohé inšpirácie nájdeme v ekologickom a biodynamickom poľnohospodárstve, ktorých cieľom nie je len kvantita produkcie, ale aj zdravá krajina.
Ochrana rastlín tu prebieha už od momentu, kedy sa uvažuje o výbere osiva. Uprednostňujú sa rastliny vhodné do danej lokality, s dostatočnou prirodzenou odolnosťou, nenáchylné k chorobám.
Dôležitým faktorom je vyhýbanie sa monokultúram a pestovanie zmiešaných kultúr často v kombináciách, ktoré sa navzájom prospešne ovplyvňujú. Plodiny sa periodicky striedajú a na regeneráciu pôdy sa používajú zelené hnojenie. Ak sa vyskytnú škodcovia, choroby alebo burina, preferujú sa mechanické (ručný zber, lapače, zakrývanie porastu), termické (horúca para) alebo biologické prostriedky (rastlinné výluhy, mikroorganizmy, dravý hmyz).
Informácie pre spotrebiteľov
Ak si prajeme zredukovať obsah zvyškových pesticídov na našom tanieri, buďme obozretní napríklad pri výbere ovocia a zeleniny zo Španielska, Francúzska, Talianska a Nemecka. Tieto krajiny ich totiž v rámci Európy pri pestovaní používajú najviac.
Pre spotrebiteľov môže byť tiež užitočná informácia, ktoré druhy ovocia a zeleniny vzhľadom na spôsob pestovania obsahujú najviac zvyškov pesticídov. Organizácia EWG vydáva každoročne aktualizovaný zoznam na základe laboratórnych rozborov.
Podľa evidencie z roku 2023 obsahovali najviac rezíduí tieto plodiny: jahody, špenát, kel, broskyne, hrušky, nektarinky, jablká, hrozno, paprika, čerešne, čučoriedky a zelené fazuľky. Pri ich nákupe je vhodné uprednostniť radšej bio varianty, prípadne produkciu od miestnych pestovateľov, kde je predpoklad nižšej chemickej záťaže, ako pri plodinách dovážaných zďaleka.
EWG zverejňuje aj zoznam ovocia a zeleniny, obsahujúcich najmenej pesticídov. Z prieskumu vyšli ako najmenej kontaminované: avokádo, kukurica, ananás, cibuľa, papája, hrášok, špargľa, cukrový melón, kiwi, kapusta, hríby, mango, bataty, vodný melón a mrkva. V každom prípade sa ale oplatí plodiny pred konzumáciou starostlivo umyť.