Odvrátená strana kozmetiky

Domov / Ochrana prírody a krajiny

V súčasnosti je v spoločnosti kladený veľký dôraz na vzhľad, pestovaný zovňajšok a starostlivosť o pokožku a telo celkovo. To ide ruka v ruke so zvýšenou spotrebou kozmetických produktov, ktorých je na trhu obrovské množstvo. Málokto už má v kúpeľni len mydlo, zubnú pastu a jeden krém. Tisíce kozmetických značiek z celého sveta vyrábajú stále špecializovanejšie výrobky pre jednotlivé časti tela, dennú dobu a vek. Kozmetiku už produkujú dokonca odevné firmy či mediálne známe osobnosti, popri nemalých investíciách do jej propagácie. Kozmetický priemysel tak zažíva nebývalý rozmach a pre spotrebiteľa môže byť čoraz ťažšie orientovať sa v širokej ponuke.

Kritériá výberu sú rôzne – niekto sa riadi cenou, iný zaujímavým obalom, vôňou alebo odporúčaniami z reklamy. Pri výbere kozmetiky by sme však mali byť o niečo náročnejší ako pri bežných spotrebných komoditách. Ide totiž o produkty, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s naším telom a ich zložky sú vstrebávané pokožkou. Preto je v tomto prípade kľúčové ich zloženie. V minulosti ľudia používali na osobnú starostlivosť produkty, ktoré našli v prírode – oleje, maslá, íl, popol, včelí vosk, rastliny, ovocie či zeleninu.

Dnes je situácia diametrálne odlišná – konvenčné produkty osobnej starostlivosti majú minimálny až mizivý obsah prírodných zložiek a tie slúžia zvyčajne skôr ako reklamný ťah, keďže neraz je skoro celý produkt syntetického pôvodu. Paradoxom je, že mnohé diskutabilné ingrediencie v skutočnosti nie sú v kozmetike používané preto, aby mali nejaké skutočné benefity pre našu pokožku. Používajú sa hlavne ako konzervanty, stabilizátory, parfumy, na zlepšenie štruktúry alebo zmenu farby výrobku. Predstavíme si teda niektoré zložky kozmetických produktov, ktoré sú z viacerých hľadísk považované za kontroverzné.

Silikóny

Ako silikóny sú komerčne označované polyméry zložené zo siloxánov. Na obaloch výrobkov ich nájdeme pod rôznymi názvami: slová končiace na „cone“ (dimethicone, cyclomethicone), „conol“ (dimethiconol), „silane“ (triethoxycaprylylsilane), „siloxane“ (cyclopentasiloxane).

Niektorí výrobcovia začali reagovať na kritiku silikónov a zo svojich výrobkov ich vypustili. Mnohí ich však len nahradili inými syntetickými materiálmi s podobnými vlastnosťami. V popise zloženia sú označené napríklad ako akrylamidy, akryláty, polyméry, kopolyméry a karboméry.

Silikóny sa najčastejšie používajú v pleťovej a vlasovej kozmetike kvôli tzv. zamatovému efektu a tiež nízkej cene. Vďaka tomu, že sú hydrofóbne, vytvoria na niekoľko hodín na pokožke alebo vlasoch film, ktorý vytvára hladký a hodvábny efekt. To vytvára dojem, že daný produkt funguje, aj keď je pôsobenie len dočasné. Tým, že vytvára na pleti film, zhoršuje jej prirodzenú priedušnosť a okrem hydratácie v nej „uzamyká“ aj nečistoty a maz. To môže viesť k upchávaniu pórov a zhoršovaniu akné. Silikóny sú navyše ťažko odstrániteľné a ich zvyšky zostávajú na pleti a vlasoch aj po dôkladnom vyčistení. Aj keď silikón je z medicínskeho hľadiska považovaný za bezpečný, v ekologickej kozmetike nemá svoje miesto. Ako sa uvádza na stránke Cosmethically active – okrem spomínaného negatívneho vplyvu na pokožku je totiž rozpustnosť niektorých druhov silikónov vo vode problematická a následne nie je odbúranie zo životného prostredia úplné.

SLS a SLES

Sodium lauryl sulfát (SLS) a jeho jemnejšia verzia sodium laureth sulfát (SLES) sú asi najčastejšie používanými zložkami konvenčných kozmetických produktov. Nájdeme ich napríklad v šampónoch, sprchových géloch, zubných pastách, prostriedkoch na holenie a všade tam, kde je potrebné docieliť penivosť výrobku. Okrem bohatej peny na seba tiež aktívne spájajú nečistoty a mastnotu.

Ide o syntetické tenzidy extrahované z petroleja, kokosového alebo palmového oleja. Ich rozšírené použitie ako lacných tenzidov v kozmetike je kritizované kvôli rizikám, ktoré prinášajú. Môžu totiž nadmerne vysúšať pokožku a dráždiť oči. Podľa niektorých výskumov môže dokonca proces ich výroby umožňovať kontamináciu etylén oxidom a 1,4 diamínom, ktoré poškodzujú nervovú sústavu a majú potenciálne karcinogénne pôsobenie. Takto kontaminované zlúčeniny navyše nie sú biodegradabilné, čo ohrozuje vodné organizmy. Ďalším negatívom pre životné prostredie je, že SLS a SLES derivované z palmového oleja prispievajú k celosvetovému problému odlesňovania dažďových pralesov a k strate biodiverzity.

V súčasnosti je na trhu veľa produktov, ktoré nahrádzajú SLS a SLES alternatívami šetrnejšími k pokožke aj k našej planéte. Ďalšou možnosťou sú tiež tuhé mydlá a šampóny, ktoré síce penia menej, ale ich čistiaca účinnosť je porovnateľná.

Parabény

Parabény sú chemické zlúčeniny organického pôvodu používané v kozmetike ako konzervanty. V kozmetike patria medzi najbežnejšie etylparabén, butylparabén, izobutylparabén, izopropylparabén, metylparabén a propylparabén. Ich dlhodobé používanie vo vyšších množstvách je spájané s viacerými zdravotnými rizikami, medzi ktoré patrí napríklad zníženie tvorby spermií či zvýšenie rizika vzniku kožného melanómu.

Závažným je tiež podozrenie z vplyvu na endokrinný systém, keďže niektoré druhy parabénov vykazujú pri vyšších množstvách v tele aktivitu podobnú estrogénu. Preto by sa podľa štúdie zverejnenej na stránke Campaign for safe comsetics výrobkom s obsahom parabénov mali úplne vyhýbať tehotné ženy a malé deti.

Ropné produkty

S ropnými zložkami sa v kozmetike najčastejšie stretávame vo forme minerálnych olejov a vazelíny. Sú to vedľajšie produkty, ktoré vznikajú pri spracovaní ropy, a pre kozmetické použitie je potrebné, aby prešli procesom rafinácie. Na obaloch ich nájdeme pod názvami ako paraffinum liquidum, paraffin, petrolatum, petroleum alebo mineral oil.

Okrem nich sa v kozmetike používajú aj ďalšie produkty z ropy, ako je benzén, butyl alkohol, etylén oxid, propylén glykol, ftaláty, PEG a ďalšie. Výrobcovia preferujú minerálne oleje kvôli ich stabilite (neoxidujú, nedegradujú) a veľmi nízkej cene, keďže ide o najlacnejší možný variant olejovej zložky v kozmetike.

Podobne ako silikóny minerálne oleje vytvárajú na pokožke hladký film poskytujúci dojem mäkkosti a hydratácie. V porovnaní s kvalitnými rastlinnými olejmi sa však vstrebávajú minimálne a, naopak, zhoršujú dlhodobú hydratáciu a priedušnosť pokožky. Minerálne oleje majú tiež v prípade dlhodobého užívania schopnosť akumulácie v ľudskom tele. To je problematické, keďže počas procesu ich rafinácie môže dochádzať ku kontaminácii polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi (PAH), ktoré predstavujú riziko karcinogénneho pôsobenia.

Spomínané zložky pochádzajú z ropy, ktorá patrí medzi neobnoviteľné zdroje. Používanie kozmetiky, ktorá ich obsahuje, je preto diskutabilné z hľadiska ekologickej zodpovednosti a udržateľnosti.

Kozmetický priemysel používa potenciálne škodlivé zložky v množstvách, ktoré umožňuje zákon. Kombináciou viacerých produktov a ich používaním na dennej báze sa však bezpečnostné limity týchto zložiek môžu mnohonásobne presiahnuť. Aj keď nie všetky chemické ingrediencie použité v konvenčnej kozmetike sú škodlivé alebo diskutabilné, stále je namieste obozretnosť najmä u osôb s alergiami alebo u detí.

Ďalšou podstatnou stránkou veci je, že niektoré používané ingrediencie sú zdrojom znečistenia životného prostredia, keďže ich degradácia a odstránenie z odpadových vôd sú mimoriadne zložité. Neslávne známym príkladom sú krémy na opaľovanie s obsahom oxybenzónu a oktinoxátu, ktoré predstavujú riziko pre koraly a vodné živočíchy celkovo. Tejto problematike sa venuje organizácia Coral reef alliance.

Regulácia

Stále neexistujú oficiálne regulácie pre definíciu prírodnej a bio kozmetiky. Existujú len súkromné štandardy, ktoré musia spĺňať nariadenia Európskeho parlamentu o kozmetických produktoch a výrobe a označovaní bioproduktov.

Absencia univerzálne platných definícií a regulácií pre prírodnú a bio kozmetiku spôsobila, že na trhu sa začalo objavovať množstvo kozmetických značiek a produktov so zavádzajúcimi tvrdeniami. Na výrobkoch je tak stále možné nájsť označenia ako zelené, prírodné, čisté, bio, ekologické a podobne bez toho, aby sa zložením výrazne odlišovali od bežnej konvenčnej výroby.

Tento jav je známy ako greenwashing a v zásade robí zlé meno skutočne prírodným produktom a mätie spotrebiteľov. V reakcii naň postupne vzniklo viacero organizácií, ktoré sa zaviazali vytvoriť univerzálne kvalitatívne kritériá pre prírodnú a bio kozmetiku. Výrobky, ktoré tieto kritériá spĺňajú, môžu požiadať o certifikát, ktorým sú viditeľne označené na obale. To umožňuje spotrebiteľom jednoduchšiu orientáciu na trhu a výber skutočne prírodných výrobkov.

Natrue

Organizácia Natrue vytvorila medzinárodné nezávislé certifikačné štandardy a kritériá a v súčasnosti zastrešuje tisícky produktov od viac ako 300 značiek po celom svete. Povolené sú len prírodné ingrediencie, zložky derivované z prírodných a prírodne identické.

Prírodné zložky sú definované ako nemodifikované substancie získané fyzicky z prírody (napríklad rastliny) alebo z mikroorganizmov (napríklad fermentácia). Prírodné deriváty predstavujú zložky modifikované z prírodných s použitím povolených chemických procesov. Tieto deriváty musia pochádzať len zo 100 % prírodných zložiek (nie syntetických). Prírodne identické substancie sú vytvorené v laboratóriu, ale vyskytujú sa aj v prírode. Povolený je len vybraný zoznam pigmentov, minerálov a konzervantov, a to len v prípade, ak sú nevyhnutné z dôvodu čistoty zložiek a bezpečia pre spotrebiteľa.

BDIH

BDIH je nemecká organizácia poskytujúca certifikáciu prírodnej kozmetiky. Podľa jej štandardov by mal produkt obsahovať čo najvyšší obsah prírodných a rastlinných zložiek. Nesmie obsahovať ropné produkty, silikóny, parabény ani syntetické parfumy, ani byť testovaný na zvieratách.

Ecocert Cosmos

Certifikát udelený produktom s minimálne 99 % podielom zložiek prírodného pôvodu. Zvyšné zložky musia byť povolené na vybranom zozname organizácie. Produkty neobsahujú parabény, parfumy ani syntetické farbivá. Produkcia ingrediencií je ekologická a udržateľná, obaly sú recyklovateľné.

Pre orientáciu v pestrom svete kozmetiky je teda dôležité naučiť sa čítať jej zloženie a vedieť, čo jednotlivé zložky znamenajú. Ďalšou možnosťou je prenechať túto prácu vyššie spomínaným organizáciám a kupovať výrobky a značky, ktoré spĺňajú prísne certifikačné kritériá. Možné je tiež skúsiť si niektoré jednoduchšie produkty vyrobiť doma. Nie je to vôbec také zložité, ako by sa mohlo zdať.

Recept na univerzálny krém

20 g včelieho vosku (alebo bambuckého/kakaového masla)
80 g rastlinného oleja (jojobový, arganový, mandľový, marhuľový a pod.)
pár kvapiek obľúbeného éterického oleja
vitamín E (voliteľný, dá sa kúpiť v kapsulách v lekárni)
prázdna čistá nádobka (napríklad od starého krému)

Vo vodnom kúpeli zohrejeme včelí vosk (maslo), a keď skvapalnie, pridáme olej. Necháme 1 – 2 minúty vychladnúť a nakvapkáme éterický olej. Prepichneme kapsulu s vitamínom E a pridáme pár kvapiek do zmesi, premiešame. Vitamín E je prínosný pre pleť a zároveň pôsobí ako prírodný konzervant. Kým začne zmes tuhnúť, nalejeme ju do pripravenej čistej nádobky a necháme vychladnúť. Takýto krém má pri izbovej teplote životnosť niekoľko mesiacov.

Ak pridáme viac vosku, môžeme si vyrobiť tuhšiu masť alebo balzam na pery.