Ako znížiť množstvo kuchynského odpadu?
Domov / Ochrana prírody a krajiny
Príprava jedla je pre väčšinu z nás nevyhnutnou a bežnou súčasťou každodennej reality. Varenie a stravovanie ako také však zahŕňajú oveľa hlbšie súvislosti a dopady nielen na naše zdravie, ale aj na spoločnosť, životné prostredie a planétu celkovo. Kuchyňa je totiž kľúčovým miestom v našej domácnosti, kde vzniká odpad. Často nakúpime viac potravín ako sme zamýšľali a tie sa rýchlo pokazia; navaríme viac jedla ako dokážeme zjesť a po pár dňoch ho musíme vyhodiť; prípadne zistíme, že v najvyššej poličke, kam siahame len občas, už sú potraviny napadnuté moľami.
Väčšina ľudí si neuvedomuje, koľko jedla denne vyhodia – od nezjedených zvyškov až po pokazené potraviny. Podľa prieskumu uskutočneného na Slovensku spoločnosťou Envipak na jeseň 2021 skončí v odpade ročne 860 tisíc ton potravín, čo predstavuje 163 kg na obyvateľa. Polovica tohto odpadu pochádza z domácností. Až 39 % respondentov priznalo, že potraviny vyhadzujú raz týždenne, 7 % dokonca denne.
Často sa pritom jedná o výrobky, ktoré boli ešte konzumovateľné a jednoducho sa dali použiť v inej obmene. Stačilo trochu viac plánovania a kreativity, a namiesto toho, aby naše jedlo skončilo na skládke, vytvorili by sme z neho ešte raz niečo chutné. Okrem toho, že vyhadzovanie potravín je skutočným plytvaním zdrojov, ľudskej práce, obalov a peňazí, vytvára veľkú ekologickú záťaž.
Je to spôsobené aj tým, že jedlo rozkladajúce sa na skládkach produkuje tony skleníkových plynov a v globálnom meradle je zodpovedné za 8 % emisií CO2. Existujú síce udržateľnejšie spôsoby spracovania kuchynského odpadu, ako napríklad kompostovanie alebo triedenie biologického odpadu do určených nádob, odborníci sa však zhodujú, že riešením problému s potravinovým odpadom by mala byť hlavne prevencia jeho vzniku.
Skúsime sa teda zamerať na spôsoby, ako môžeme zabrániť tomu, aby sa vôbec biologický odpad v našej kuchyni tvoril.
Plánovanie
_64749bffcc7a2.jpg)
Plánovanie jedál nám pomôže lepšie spoznať naše stravovacie návyky, sprehľadniť zásoby potravín v špajzi a zefektívniť celý proces varenia od nákupu až po využitie zvyškov.
Príprava jedálneho lístka na celý týždeň alebo aspoň na niekoľko dní dopredu vie ušetriť viac výjazdov do obchodu, chaotického nakupovania a v konečnom dôsledku aj viac peňazí. Keď si vopred v pokoji premyslíme, čo budeme variť, vyhneme sa bezradnému státiu pred chladničkou, nakupovaniu polotovarov alebo impulzívnemu maškrteniu v záchvatoch hladu.
Pri príprave nášho menu sa najprv pozrime do chladničky, aby sme prednostne použili potraviny s blížiacim sa dátumom spotreby. Následne skontrolujme zásoby trvanlivých potravín, aby sme pri prípadnom nákupe nepriniesli domov potravinu, ktorú už máme, ale bola zastrčená medzi inými.
Často sa stane, že jedlo, ktoré doma navaríme, našim deťom nechutí, a tak sa celé nespotrebuje a nakoniec ho vyhodíme. Skúsme teda do plánovania viac zapojiť aj deti, aby navrhli ich obľúbené jedlá. A ak naviac pomôžu aj pri príprave, nielen, že sa priučia základom varenia, ale je pravdepodobné, že dané jedlo zjedia ešte radšej. Aj nepopulárne druhy zeleniny sa dajú servírovať zaujímavým hravým spôsobom, ktorý deti osloví, napríklad vo forme dekoratívnych tanierov alebo zeleninových paličiek namáčaných v chutnej omáčke.
Uskladnenie

K dobrému plánovaniu prispieva poriadok v poličkách s potravinami, aby sme mali prehľad o tom, čo všetko aktuálne máme a aké jedlo sa z toho dá navariť.
Uskladnenie potravín v sklených pohároch umožní rýchle zhodnotenie daného stavu. Životnosť chladených potravín sa dá predĺžiť ich vhodným umiestnením v chladničke. Na vrchné poličky patria zvyšky uvarených pokrmov a otvorené balenia s potravinami, napríklad džemy a maslo. V strednej časti nájdu svoje miesto mliečne výrobky, a v najnižšej poličke, kde je najchladnejšie, zase mäsové produkty a ryby. Dolné zásuvky poskytujú potrebnú klímu pre zeleninu a ovocie, aby vydržali dlhšie svieže.
Do chladničky naopak vôbec nepatria banány, avokádo, zemiaky, cibuľa, ani chlieb a pečivo. Bobuľovité ovocie umyme len v množstve, ktoré plánujme hneď skonzumovať, aby sme na ňom nevytvárali podmienky pre tvorbu plesní.
Potraviny, ktorým sa blíži dátum spotreby, umiestnime v chladničke vpredu, aby sme si ich všimli a nezabudli na ne. Pri suchých trvanlivých potravinách po dátume minimálnej trvanlivosti môžeme byť benevolentnejší, nakoľko často vydržia v dobrej kvalite ešte dlho potom.
Foto: Freepik