Dohovor CITES

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) je skratka oficiálne používaná pre medzinárodný dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktorý bol podpísaný 3. marca 1973 vo Washingtone, D. C., preto sa niekedy zvykne označovať aj ako Washingtonský dohovor. Do platnosti vstúpil 1. júla 1975. Pre vtedajšiu Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 28. mája 1992. Po rozdelení ČSFR, Slovenská republika zabezpečila pokračovanie členstva od 1. januára 1993. 

Dohovor obmedzuje hlavne obchod s jedincami ohrozených druhov živočíchov a rastlín získavaných z voľnej prírody, avšak kontroluje aj obchod so živočíchmi, chovanými v zajatí. 

Hlavným cieľom dohovoru CITES je postaviť medzinárodný obchod s voľne žijúcimi živočíchmi a voľne rastúcimi druhmi rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta tak, aby sa dosiahla komplexná ochrana týchto ohrozených druhov pred ich úplným vyhubením, ku ktorému dochádza najmä v dôsledku ich bezohľadného získavania pre obchodné účely. 

K dohovoru CITES dodnes pristúpilo viac ako 183 krajín sveta. 

Pod ochranou dohovoru je na svete zhruba 5 800 druhov živočíchov a 30 000 druhov rastlín (ďalej aj ochrana exemplárov, pod označením exemplár chápeme ohrozený druh voľne žijúceho živočícha alebo rastliny). Dohovor rieši aj problematiku v oblasti obchodu s výrobkami z tuleňov. 

Ohrozené druhy živočíchov a rastlín sú v rámci dohovoru zaradené do 3 príloh: I, II, III a v rámci platnej legislatívy Európskej únie do 4 príloh: A, B, C, D. Režim obchodovania pre druhy zaradené v jednotlivých prílohách je odlišný. Najprísnejšie regulovaný je obchod s druhmi, ktoré sú súčasťou prílohy A. 

Dohovor CITES a jeho princípy 

Textová časť dohovoru určuje zásady, ktorými sa musia riadiť všetky zmluvné strany pri medzinárodnom obchode s exemplármi CITES. Dohovor ukladá štátom povinnosť prijať národnú legislatívu, ktorá upravuje podmienky na dovoz, vývoz, opätovný vývoz, tranzit a komerčné využívanie exemplárov, definuje postupy na zabezpečenie kontroly ich držby, preukazovania pôvodu, vedenia evidencie, nezameniteľného označovania a rovnako tak upravuje vymáhanie práva na území SR, t. z. stanovuje povinnosti občanom a právnickým osobám, zakazuje porušovanie princípov CITES a vymeriava sankcie za ich porušovanie, vrátane možnosti zadržania a zabavenia nelegálne dovážaných a vyvážaných exemplárov. 

Štáty, ktoré k dohovoru CITES pristúpili musia menovať aspoň jeden národný výkonný orgán a jeden národný vedecký orgán CITES. 

Dohovor CITES a jeho ukotvenie v legislatíve Európskej únie

Dohovor CITES, je v rámci legislatívy EÚ upravený viacerými právnymi predpismi – nariadeniami, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty EÚ. 

Môžeme uviesť najmä nasledujúce nariadenia: 

  • Nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi. 
  • Nariadenie Komisie (ES) č. 100/2008 zo 4. februára 2008, ktorým sa v súvislosti so zbierkami vzoriek a niektorými formalitami týkajúcimi sa obchodu s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín mení a dopĺňa základné nariadenie č. 865/2006. 
  • Nariadenie Komisie (EÚ) č. 791/2012 z 23. augusta 2012, ktorým sa v súvislosti s niektorými pravidlami obchodu s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín mení a dopĺňa základné nariadenie č. 865/2006. 
  • Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 792/2012 z 23. augusta 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá vzoru povolení, potvrdení a iných dokladov stanovených v nariadení o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, a ktorým sa mení a dopĺňa základné nariadenie č. 865/2006. 
  • Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/220 zo 6. februára 2019, ktorým sa mení základné nariadenie č. 865/2006. 
  • Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1587 zo dňa 24. septembra 2019, ktorým sa zakazuje dovoz exemplárov určitých druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín do Únie v súlade s nariadením o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi. 
  • Nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2280 zo 16. decembra 2021, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/1997 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (ďalej len: „nariadenie o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi“). Toto nariadenie sa vzťahuje na ustanovenia dohovoru CITES v EÚ. Jednotlivé druhy dohovoru sú v nariadení zaradené do príloh A, B, C, D, čo predstavuje prísnejšiu právnu úpravu, ako ustanovuje samotný dohovor CITES v kategóriách ochrany I, II, III. 
  • Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2281 zo 16. decembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie EÚ č. 792/2012, pokiaľ ide o pridanie nového kódu pôvodu pre rastliny získané asistovanou produkciou a súvisiace zmeny. 

Dohovor CITES a jeho ukotvenie v legislatíve Slovenskej republiky 

Legislatíva SR upravuje podmienky na dovoz, vývoz, opätovný vývoz, tranzit a komerčné využívanie exemplárov druhov živočíchov a rastlín zaradených do príloh CITES a realizuje ďalšie opatrenia na zabezpečenie ochrany a evidencie ohrozených druhov na území SR. 

V podmienkach SR je dohovor CITES implementovaný do 2 základných právnych noriem, ktorými sú: 

Zákon NR SR č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje: 

  • podmienky ochrany exemplárov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, 
  • práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane exemplárov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, 
  • pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, 
  • zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených zákonom o CITES, 
  • podmienky obchodovania s výrobkami z tuleňov, napr. zákon zakazuje dovoz, tranzit a prepravu výrobkov z tuleňov druhu tuleň grónsky (Pagophilus groenlandicus) a tuleň mechúrnatý (Cystophora cristata) na účely predaja, kúpy, ponuky na kúpu, využitia na komerčný zisk a predaj, držby na predaj, ponuky na predaj a i.

Vyhláška MŽP SR č. 110/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov  ustanovuje podrobnosti o: 

  • podávaní žiadostí o vydanie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvrdenia na opätovný vývoz daného exemplára, 
  • vzore úradného tlačiva vyššie uvedenej žiadosti, 
  • podávaní žiadostí na povolenie výnimky zo zákazu na komerčné činnosti, 
  • zapisovaní vedcov a vedeckých inštitúcií do zoznamu podľa § 3 zákona o CITES, 
  • vedení evidencie exemplárov, o ich nezameniteľnom označovaní a preukaze o pôvode, 
  • o množstvách dovážaného, vyvážaného alebo opätovne vyvážaného kaviáru (evidencia kaviáru). 

Vyhláška ustanovuje aj niektoré dôležité zoznamy, napríklad: 

  • zoznam colných úradov určených na uskutočňovanie vstupných kontrol alebo výstupných kontrol pri dovoze exemplárov do Európskej únie a vývoze z Európskej únie (príloha č. 3). 
  • zoznam vybraných druhov exemplárov, ktorých držba sa viazala na prísne predpisy, najmä že držiteľ exemplára je povinný preukázať ich pôvod. Musí preukázať, napr. že exemplár: 
    • pochádza z voľnej prírody,
    • alebo z potomstva prvej generácie alebo druhej generácie alebo ďalších generácií, 
    • je prepadnutý alebo zhabaný, 
    • je získaný zo zariadenia odchovávajúceho živočíchy v zajatí, 
    • je získaný z farmového zariadenia, ktoré bolo schválené konferenciou čl. štátov dohovoru, 
    • je umelo vypestovaný, 
    • bol nadobudnutý pred tým, ako sa naň začal vzťahovať dohovor, 
    • nebol chránený pred 1. júlom 2002 a držiteľ exemplára začal viesť evidenciu v zákonom ustanovenej lehote. 

Sú to exempláre mačkovitých šeliem rodu Panthera, Neofelis, Lynx, Acinonyx a Puma a ich krížencov, z čeľade medveďovité (Ursidae), z radu primáty (Primates) a druhu korytnačka maľovaná (Chrysemys picta). Podľa poslednej platnej novely z r. 2022 sa ich chov úplne zakazuje. Tento zákaz sa vzťahuje na živé exempláre živočíchov, až na tie jedince a zariadenia, ktoré boli držané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu, tie môžu byť ponechané na dožitie. 

K ďalším zoznamom patrí:

  • evidenčný zoznam exemplárov rastlín, ktorý sa vedie osobitne pre každý rod exemplárov rastlín a údaje sa doň zapisujú podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4 vyhlášky, 
  • zoznam druhov, pre ktoré sa nemusí viesť evidencia – ide o druhy ako napríklad Agapornis canus – agapornis sivý, Agapornis personatus – agapornis pestrý, Syrmaticus reevesii – bažant kráľovský, Iguana iguana – leguán zelený, Python regius – pytón kráľovský. 

Tieto právne predpisy postupne prešli viacerými novelami až po poslednú z roku 2022. 

Orgány CITES v Slovenskej republike 

Národné orgány a orgány štátnej správy pre CITES, ako aj ich pôsobnosť je presne definovaná v zákone o CITES a v ďalších dotknutých právnych predpisoch. 

Výkonný orgán CITES 

Štáty, ktoré k dohovoru CITES pristúpili vrátane SR, musia menovať minimálne jeden výkonný orgán. V SR je výkonným orgánom CITES Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR).

Výkonný orgán administratívne zabezpečuje predmetnú problematiku, spolupracuje a konzultuje o problematike ochrany druhov s ostatnými orgánmi, v spolupráci s inšpekciou, políciou a ostatnými orgánmi monitoruje dodržiavanie ustanovení dohovoru CITES. 

Rozhoduje o vydaní povolenia na dovoz, vývoz a potvrdenia na opätovný vývoz exemplárov, udeľuje súhlas na premiestnenie živých exemplárov a vedie o tom evidenciu. Môže zakázať držbu exemplárov, prijíma a eviduje oznámenia o dovoze exemplárov v súčinnosti s okresným úradom, inšpekciou a colnými úradmi, vedie evidenciu o fyzických osobách, podnikateľoch a právnických osobách, ktorým bola uložená sankcia za protiprávne konanie.

Ustanovuje najmenej jeden vedecký orgán, ktorý je nevyhnutný na plnenie úloh vyplývajúcich z dohovoru CITES a národnej legislatívy. Podrobná funkcia výkonného orgánu CITES je popísaná v zákone o CITES. 

Vedecký orgán CITES 

Štáty, ktoré k dohovoru CITES pristúpili, vrátane SR musia menovať minimálne jeden vedecký orgán. Vedecký orgán musí mať náležitú odbornú kvalifikáciu a právomoc preverovať žiadosti o vývoz a dovoz exemplárov, a rovnako musí disponovať možnosťami na vykonávanie odborného sledovania vplyvu obchodu ohrozených exemplárov v súvislosti s ich prežitím vo voľnej prírode. V SR je vedeckým orgánom CITES Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR). Ide o organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorej zriaďovateľom je MŽP SR. 

Vedecký orgán CITES sa vyjadruje k: 

  • žiadostiam o vydanie povolenia na dovoz, vývoz a potvrdenia na opätovný vývoz, 
  • žiadostiam o vydanie súhlasu na premiestnenie živých exemplárov na území EÚ, 
  • nakladaniu so zhabanými exemplármi, najmä k ich prinavráteniu do voľnej prírody, 
  • iným skutočnostiam týkajúcich sa ochrany exemplárov na základe žiadosti od MŽP SR. 

Vedecký orgán ďalej zhromažďuje odborné údaje o exemplároch, spolupracuje a konzultuje problematiku s vedeckými orgánmi iných členských štátov, priebežne sleduje povolený dovoz a vývoz exemplárov, navrhuje opatrenia na ochranu druhov, má kompetenciu obmedzovať vydávanie povolení na dovoz tých druhov, pri ktorých je riziko, že počas prepravy umrú alebo je vysoká pravdepodobnosť, že umrú v zajatí (je riziko vysokej úmrtnosti druhov). 

Vedecký orgán CITES vedie evidenciu exemplárov pre potreby nasledujúcich orgánov: 

  • štátnej správy, ktorým poskytuje aj odbornú pomoc pri uplatňovaní zákona o CITES, 
  • colných orgánov, 
  • daňových orgánov, 
  • orgánov veterinárnej správy. 

Inšpekčný orgán CITES 

V SR je inšpekčným orgánom CITES Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Ide o odborný kontrolný orgán, ktorý vykonáva štátny dozor vo veciach ochrany exemplárov podľa § 20 zákona o CITES. 

SIŽP:

  • ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a právnickým osobám sankcie podľa zákona o CITES, 
  • rozhoduje o zaistení exemplára a o zhabaní exemplára, bez zbytočného odkladu informuje MŽP SR o uložení sankcie za protiprávne konanie,
  • je príslušným orgánom podľa osobitného predpisu, 
  • je výkonným orgánom podľa osobitného predpisu vo veciach kontroly záznamov vedených zariadeniami na spracovanie, balenie alebo opätovné balenie kaviáru, 
  • kontroluje vydávanie osvedčení podľa osobitného predpisu vo veciach obchodovania s výrobkami z tuleňov,
  • môže nariadiť zabezpečenie odobratia krvi alebo iného tkaniva na účely stanovenia DNA profilu a 
  • vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva na preukázanie identity exemplára, rodičovstva a dosiahnutej generácie, komunikuje s kontrolnými orgánmi strán dohovoru v rozsahu svojej pôsobnosti. 

Okresný úrad v sídle kraja 

Je orgán štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov podľa § 20 zákona č. 15/2005 Z. z. (zákon o CITES), okrem veterinárneho dozoru. Nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, môže nariadiť zabezpečenie odobratia krvi alebo iného tkaniva na účely stanovenia DNA profilu a vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva na preukázanie identity exemplára rodičovstva a dosiahnutej generácie a plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany exemplárov podľa zákona o CITES. 

Okresný úrad 

Je podobne orgánom štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov CITES, okrem veterinárneho dozoru. V zákone o CITES je upravená jeho pôsobnosť v § 17:

  • nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
  • podobne ako okresný úrad v sídle kraja môže nariadiť zabezpečenie odobratia krvi alebo iného tkaniva na účely stanovenia DNA profilu a vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva na preukázanie identity exemplára rodičovstva a dosiahnutej generácie, 
  • rozhoduje o zaistení exemplára a o zhabaní exemplára,
  •  ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a právnickým osobám sankcie podľa zákona o CITES,
  • uchováva kópie evidenčných zoznamov, preukazov o pôvode, kníh chovu, potvrdení o registrácii a druhových kariet a
  • plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany exemplárov ustanovené v zákone o CITES. 

Colný úrad 

Colný úrad je príslušným orgánom podľa osobitného predpisu a na úseku ochrany exemplárov CITES v SR plní všetky jemu definované úlohy a v prípade pochybností si vyžiada stanovisko vedeckého orgánu alebo výkonného orgánu.

Členské štáty dohovoru CITES musia tiež zabezpečiť, aby všetky zásielky exemplárov v obchodnom, ako aj neobchodnom styku boli pri prechode hraníc kontrolované colnými orgánmi. Na hraniciach dovozca alebo vývozca odovzdáva všetky dokumenty colnému orgánu.

Colný úrad ďalej kontroluje dodržiavanie podmienok pri dovoze, vývoze, opätovnom vývoze a tranzite exemplárov CITES v spolupráci s orgánmi veterinárnej a rastlinno-lekárskej starostlivosti v súlade s osobitným predpisom.

Pri kontrole postupuje tak, aby živé exempláre prešli colným konaním s čo možno najkratším zdržaním, aby sa vylúčilo nebezpečenstvo ich úniku, poranenia, poškodenia zdravia alebo nevhodného zaobchádzania s nimi, kontroluje, či exempláre prechádzajúce cez hranicu EÚ sprevádza platný doklad na dovoz, vývoz, opätovný vývoz alebo tranzit a či obsah zásielky, najmä druh a množstvo zodpovedá údajom uvedeným v povolení, v potvrdení alebo v oznámení o dovoze.

V prípade pochybností si vyžiada stanovisko vedeckého orgánu alebo MŽP SR, bez zbytočného odkladu písomne informuje MŽP SR o tom, že zistil dovoz, vývoz, opätovný vývoz alebo tranzit exemplárov alebo výrobkov z tuleňov v rozpore s týmto zákonom, vyhotoví o tom zápis, zásielku zaistí a zabezpečí umiestnenie živých zaistených exemplárov vo vhodných priestoroch, zabezpečuje v spolupráci s ministerstvom a vedeckým orgánom informovanie verejnosti na určených colných úradoch o ustanoveniach dohovoru CITES a osobitného predpisu. 

Colný kriminálny úrad 

Úlohy na úseku ochrany exemplárov plní aj colný kriminálny úrad. Zabezpečuje úlohy vyplývajúce zo zákona o CITES. Je oprávnený vyžadovať preukázanie pôvodu exemplára a spôsobu nadobudnutia exemplára. 

Veterinárne orgány 

Úlohy na úseku ochrany exemplárov plnia aj veterinárne orgány. Miestne príslušný orgán veterinárnej správy po fyzickej obhliadke písomne potvrdzuje žiadateľovi o vydanie povolenia na dovoz živých exemplárov druhov uvedených v prílohe B, že predpokladané chovné zariadenie živého exemplára v mieste určenia je vhodne vybavené na jeho riadnu ochranu a starostlivosť. 

Veterinárny inšpektor hraničnej inšpekčnej stanice kontroluje, či sú živé živočíchy prepravované v súlade s podmienkami uvedenými v povolení na dovoz, vývoz, alebo v potvrdení na opätovný vývoz. 

Vybrané citlivé témy problematiky CITES a úskalia v podmienkach Slovenskej republiky 

Dohovor CITES obmedzuje hlavne obchod s jedincami ohrozených druhov získaných z voľnej prírody, avšak kontroluje aj obchod so živočíchmi, chovanými v zajatí. Tým samozrejme naráža na množstvo vyskytujúcich sa problémov, a to jednak aj pri legálnom pohybe exemplárov, ako aj pri nelegálnom obchodovaní s nimi. 

Neoficiálne sa predpokladá, že obchod s jedincami ohrozených druhov získaných z voľnej prírody je tretím najvýnosnejším čiernym obchodom na svete, hneď po obchodovaní so zbraňami a drogami. Najväčší objem týchto nelegálnych obchodov, ale aj legálnych pohybov exemplárov sa týka najmä druhov z dažďových pralesov Južnej Ameriky a Afriky, lovených druhov Afriky a Ázie, ale aj iných druhov, napr. kaktusov. 

Na Slovensku je Dohovor CITES prenesený do národnej legislatívy základným zákonom NR SR č. 15/2005 Z. z. a výkonnými predpismi, ktoré sa postupne upravujú podľa vývoja situácie vo svete. Od 1. januára 2019 novela zákona zaviedla do praxe viacero zmien, týkajúcich sa napríklad presnejšieho preukazovania pôvodu a spôsobu nadobudnutia ohrozených druhov živočíchov. 

Tradičným problémom v SR je, napr. chov veľkých mačkovitých šeliem v zajatí, alebo držba dravých vtákov. Novela zaviedla do praxe opatrenia, ktoré zabezpečia adekvátny manažment zariadení odchovávajúcich vybrané druhy mačkovitých šeliem v zajatí, najmä levov a tigrov. Týka sa to aj vhodného nakladania s neživými exemplármi s cieľom zabrániť nezákonnému obchodovaniu s nimi, vrátane uhynutých, alebo priamo zabitých živočíchov, chovaných v zajatí za účelom obchodovania s výrobkami z nich. 

Novšia novela zákona CITES z decembra 2021 už úplne zastavuje držbu mačkovitých šeliem (rod Panthera, Neofelis, Lynx, Acinonyx, Puma), medveďov (Ursidae) a primátov (Primates) v súkromných chovoch, až na tie jedince a zariadenia, ktoré boli držané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákazu, tie môžu byť ponechané na dožitie. Len pre zaujímavosť, sú to naozaj atraktívne druhy mačkovitých šeliem: 

  • leopard obláčkový (Neofelis nebulosa), 
  • leopard Diardov (Neofelis diardi),
  • lev (Panthera leo), 
  • leopard škvrnitý (Panthera pardus), 
  • tiger (Panthera tigris),
  • leopard snežný (Panthera uncia),
  • jaguár (Panthera onca),
  • rys ostrovid (Lynx lynx), 
  • rys španielsky Lynx pardinus), 
  • rys kanadský (Lynx canadensis),
  • rys červený (Lynx rufus), 
  • puma (Puma concolor), 
  • gepard (Acinonyx jubatus).

Novela obsahuje aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa zákaz držby nebude vzťahovať ani na mláďatá nadobudnuté vlastným odchovom od 1. februára 2022 do 31. októbra 2022. Zákaz držby vybraných živočíchov je namierený proti prenikaniu odchovaných zvierat a produktov z nich do nelegálneho obchodu. Má zamedziť ďalšiemu množeniu a nadobúdaniu nových zvierat súkromnými chovmi od iných držiteľov v SR a v zahraničí, bez ohľadu na to, či ide o komerčné, alebo nekomerčné nadobudnutie. 

Zároveň sa zjednodušila administratíva pre vykonávanie dohľadu nad nezameniteľným označovaním exemplárov rôznych druhov dravcov, sov, papagájov či vybraných druhov suchozemských korytnačiek, ktoré bolo vykonávané prostredníctvom okresných úradov. Novela zjednodušuje aj ďalšie úkony spojené s registráciou, s nakladaním s hendikepovanými živočíchmi. 

Viac informácií o národných reguláciách Dohovoru CITES vrátane najnovších úprav: 

  • zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, 
  • vyhláška MŽP SR č. 110/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu.