Mokrade a meandre riek: Bez vody nie je život

Domov / Ochrana prírody a krajiny / Mokrade a meandre riek: Bez vody nie je život

Mnohí z nás si pod pojmom „mokraď“ predstavia blato, špinu, bažiny alebo jednoducho to, čo nám pri prechádzke lesom natečie do topánok. Problémom je fakt, že tieto pre prírodu prospešné časti sa strácajú. Prečo? Expertka na mokrade Adriána Kušíková z Ministerstva životného prostredia SR nám priblíži problematiku mokradí a ich význam v prírodných procesoch.

Bez mokradí nie je voda 

Bežnému človeku pravdepodobne napadnú močiare, no v skutočnosti ide aj o iné stojaté vody, prímorské alebo dokonca jaskynné mokrade, medzi ktoré patrí Demänovská dolina alebo aj jaskyňa Domica. 

Mokrade vznikajú pri vodných záplavách. Časť vody sa okamžite vstrebe a druhá ostáva na povrchu stáť. Ide o prirodzenú mokraď, ktorej úlohou je zavlhčiť dané miesto a postarať sa o dostatok živín na prežitie iným biotopom a lúčnym spoločenstvám. V lesoch sú to ješliny a lužné lesy. Avšak mokrade sa môže nachádzať aj permanentne zaliate vodou, vtedy ide o jazerné systémy, tečúcu vodu a rašeliniská. 

Rašeliniská dokážu zachytiť uhlík dokonca až 3-krát viac ako lesy a majú veľký vplyv na zmenu klímy. Mokraď v podobe malých jazierok v záhradke je pomerne bežným javom, často estetickým doplnkom. 

Na zmenu klímy v negatívnom zmysle má vplyv predovšetkým vysušovanie mokradí. V minulosti sa stavali vodné kanály a voda bola odklonená na čo najrýchlejší únik z krajiny do nižších oblastí. Pre poľnohospodársky význam je to pochopiteľné, nakoľko v mokradiach sa nedá nič pestovať. 

Časom však práve betónové kanály nedokážu poskytovať živiny a vodu živočíchom, ktoré by sa potenciálne mali vyskytovať v nasiaknutej, zdravej pôde. Týmto sme na mnohých miestach prišli o síce drobné a takmer nevšimnuteľné biotopy, no pre nasledujúci chod ekosystému zásadné. Odklonená voda a sucho, ktoré vytvorila miznúca voda, pre prírodu znamená veľa výkričníkov – od neschopnosti prijať potrebné látky až po otepľovanie a vysychanie prírody, čo končí klimatickými zmenami a krízou. 

Výnimkou je Šumava, kde sa tisícky rokov zbierali vrstvy rašeliny. Dnes už dosahuje veľkosti približne 6 až 8 metrov. Z rašeliny sa v minulosti vytvárali strechy na domy, využívala sa však aj ako podstielka do stajní, obľúbenou bola v záhradníctve a tiež v domácnostiach pri vykurovaní. 

Overené časom 

Okrem funkcie udržiavania vody v krajine sú mokrade aj zástavkou pre filtráciu cez sedimenty, ktorá zabezpečuje pitnú vodu na celom Slovensku. Z finančného hľadiska je táto prirodzená funkcia mokradí niekoľko krát účinnejšia a lacnejšia, ako akákoľvek ľuďmi postavená čistiareň vody. 

Aj zo strany ľudského by sme sa mali snažiť krajinu zavodňovať a prinavrátiť tým aj živočíchy či rastliny žijúce do ich blízkostí. Živočíchy a biotopy sú bioindikátorom kvality životného prostredia rovnako ako aj tie,  ktoré žijú v mokradiach. Hovoríme aj o rybách. Na rybolove  je nezameniteľne postavená až tretina sveta. V minulosti až sem migrovala sladkovodne najväčšia ryba, osem metrový jeseter veľký. Okrem iného majú mokrade aj prakticky využiteľnú funkciu zmierňovanie povodňových vĺn pri silných výkyvoch počasia. 

Mokrade taktiež fungujú ako mini ostrovy života – živočíchy v nich môžu migrovať z jednej časti do druhej a vymieňať si genetický materiál. Vďaka tomu vznikajú zdravé živočíchy, ktoré sú prospešné pre ekosystém. Typickým predstaviteľom mokradných ekosystémov je bocian čierny alebo bocian biely. Iné vtáky, ktoré môžete zazrieť pri mokradiach sú napríklad orliak morský s rozpätím krídel vyše dvoch metrov, kormorány, volavky ale aj potápky. 

My a mokrade

Viete, kedy sa datuje Svetový deň mokradí? Druhého februára 1971 – vtedy sa v Iráne podpísal Rámsarský dohovor, prvý environmentálny dohovor s medzinárodným významom a poukazuje na problém zániku mokradí. V súčasnosti je až 172 krajín jeho súčasťou a rovnako aj my – z celkového počtu vyše 2 400 medzinárodne významným mokradných lokalít je na Slovensku 14 z nich. Sú to napríklad Dunajské luhy, Šúr, rieka Orava a jej prítoky, rieka Tisa, rieka Turiec a ďalšie. 

V histórii sme došli až do bodu, keď sme odstraňovali mokrade a to v lehote až 40 rokov. Počas tohto obdobia zmizlo až 40 % mokradí. Čo vieme urobiť, aby sme im pomohli? Keďže mokrade vznikajú prirodzene tam, kde majú vhodné podmienky, jediné, čo môžeme urobiť je, nevyrušovať ich. Predovšetkým mysliac na rôzne odtoky, ktoré by mokrade umelo stiesňovali či smerovali mimo krajinu. Pri niektorých prípadoch sa mokrade môžu umelo rozširovať, avšak jedine pod dozorom správnych expertov. Pomôcť môžeme aj napríklad podporou rozširovania chránených oblastí ako je Podunajsko, kde sa mokrade nachádzajú tiež.