Mikroplasty

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Mikroplasty sú stále častejšie skloňovaným pojmom v súvislosti so znečistením životného prostredia. Nenápadne, ale masívne sa prepracovali na jednu z najnáročnejších environmentálnych výziev 21. storočia, pričom rozsah a závažnosť ich vplyvu na živé organizmy zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané. 

Čo vlastne sú a ako vznikajú? Mikroplasty sú plastové častice, ktorých priemer je menší ako 5 milimetrov. Nie sú stráviteľné ani biologicky degradovateľné. Vznikajú rôznymi spôsobmi a podľa toho sa delia na dva typy.

Primárne mikroplasty vznikajú cielene ľudskou činnosťou ako prvotná surovina na výrobu ďalších produktov alebo pre potreby kozmetického, strojárskeho, poľnohospodárskeho či textilného priemyslu. Príkladom sú abrazívne čiastočky v kozmetických produktoch alebo mikrovlákna v oblečení. 

Sekundárne mikroplasty vznikajú postupným rozpadom plastových predmetov za vplyvu poveternostných podmienok. Typickým príkladom sú plastové vrecká a fľaše. Rozpad väčších predmetov však môže trvať storočia a zatiaľ tak predstavovať nebezpečie napríklad pre zvieratá, vodné živočíchy alebo vtáky. 

Kontaminovaný vodný systém

Oba typy mikroplastov sa do prostredia dostávajú a šíria rôznymi spôsobmi. Časť z nich uniká z odpadu zo skládok, ale väčšina je odplavovaná vodou do kanálov a následne do riek, morí a oceánov. V tomto plastovom kokteile sa nachádzajú napríklad miniatúrne zvyšky pneumatík, podrážok z obuvi, syntetických športových povrchov, umelých trávnikov, priemyselných farieb alebo predmetov splachovaných v toaletách. V prímorských centrách turizmu sú za znečistenie zodpovedné predovšetkým jednorazové výrobky dennej spotreby, ako napríklad plastové slamky, poháre, príbory, fľaše a rôzne obaly, ktoré často do mora odveje vietor. 

Významným zdrojom znečistenia sú tiež textílie z umelých vlákien – napríklad z polyesteru, nylonu alebo akrylu. S každým praním sa vymyje z odevov podľa odhadov približne 700 000 takýchto vlákien. Problémom je, že nie sú zachytávané filtrami práčky ani čističkami odpadových vôd, a tak končia v riekach. Majú schopnosť absorbovať do seba ako špongie rôzne chemikálie a škodiť tak živočíchom, ktoré ich skonzumujú. 

Väčší plastový odpad sa v oceánoch vznáša na hladine a na niektorých miestach vytvára súvislé plochy, ako napríklad neslávne známu veľkú pacifickú škvrnu. Je tiež zodpovedný za úhyn množstva zvierat, ktoré sa doň zamotajú alebo sa ním zadusia. 

Mikroplasty sa, naopak, usádzajú skôr na plážach alebo vo väčších hĺbkach oceánov. Morské živočíchy si ich mýlia s potravou a konzumujú ich, čo môže blokovať ich tráviaci systém a viesť k nízkym hladinám kyslíka a úhynu. Postupným rozpadom sa z mikroplastov stávajú nanoplasty, ktoré sa dokonca môžu stať súčasťou živočíšnych tkanív. Keďže mnohé z týchto živočíchov sú v spodnej časti potravinového reťazca (planktón, mušle, ryby), nachádzajú si cestu aj k ľuďom.

Mikroplasty a zdravie

Mikroplasty a nanoplasty sú už v prostredí také rozšírené, že ich prijímame skrz potravu, vodu a vzduch. Našli sa na Mount Evereste aj v Mariánskej priekope, a preto bolo len otázkou času, kedy bude ich prítomnosť zaznamenaná aj v ľudskom tele. Viaceré štúdie v posledných rokoch ich detegovali v pľúcach, krvnom obehu a dokonca v placente.

Bohužiaľ, výskum je v tejto oblasti len v začiatkoch, a preto vedci nevedia odhadnúť následky prítomnosti plastov v našom organizme. Nie je jasné, či sa z tela vylučujú a do akej miery, či v ňom zostávajú a akumulujú sa v určitých orgánoch, nakoľko sú toxické a aké zmeny v organizme ďalej môžu spôsobovať. 

Špeciálne ohrozenou skupinou sú malé deti, v ktorých exkrementoch bolo napríklad nájdených 15x viac zvyškov polyetylénu ako u dospelých osôb.[3]. Prispieva k tomu fakt, že batoľatá sú v úzkom kontakte s podlahou/kobercami, na ktorých sa mikroplasty hromadia, ako aj s plastovými fľaškami, hryzadlami a hračkami, ktoré si dávajú do úst. 

Európska regulácia

Problematikou znečistenia mikroplastmi sa začala intenzívne zaoberať aj Európska únia. Od júla 2021 zakázala používanie desiatich špecifických jednorazových predmetov spotreby, ako napríklad plastové príbory, slamky, tácky či polystyrénové obaly na jedlo. 

V auguste 2022 zverejnila Európska komisia dlho očakávaný návrh na reguláciu produkcie mikroplastov vrátane prípadov, keď sa pridávajú do určitých výrobkov. Prijatie návrhu do platnosti sa za predpokladu hladkého priebehu schvaľovania očakáva v prvej polovici roku 2023. Toto obmedzenie ovplyvní širokú škálu odvetví a kategórií výrobkov zahŕňajúce drogériu, kozmetiku, zdravotnícke pomôcky či poľnohospodárske prípravky. 

V návrhu sa udáva, že syntetické polymérne mikročastice (mikroplasty) sa nemôžu uvádzať na trh samostatne alebo v zmesiach v koncentrácii rovnajúcej sa alebo vyššej ako 0,01 % hmotnosti. Z regulácie sú vylúčené len určité typy polymérov (napr. rozložiteľné polyméry) a niekoľko výrobkov (napr. lieky, určité produkty na hnojenie, prídavné látky v potravinách a diagnostické pomôcky in vitro). 

V prípade špecifických použití, ktorých sa obmedzenie týka, návrh zahŕňa prechodné obdobia, ktorých cieľom je poskytnúť výrobcom dostatočný čas na prechod na vhodné alternatívy, ako sú napríklad odbúrateľné polyméry. V závislosti od typu odvetvia a produktov budú tieto prechodné obdobia trvať od 4 do 12 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti príslušného zákona. 

Okrem zákazu umiestnenia na trh sa zavádzajú aj požiadavky na informácie ohľadne výrobkov obsahujúcich mikroplasty. Počas prechodného obdobia teda budú musieť dodávatelia na obale uviesť vyhlásenie: „Tento výrobok obsahuje mikroplasty.“ 

TIP: Čo môžeme urobiť my? 

• Podľa možnosti používať čo najmenej plastových obalov, predmetov a produktov, ktoré ich obsahujú, vrátane drogérie a kozmetiky. 
• Uprednostniť odevy, bytový textil, hračky a zariadenie domácnosti v čo najväčšej možnej miere z prírodných materiálov. 
• Redukovať a dôsledne triediť odpad, aby nekončil nevytriedený na skládkach. 
• Raz za čas zorganizovať brigádu a vyzbierať odpadky povaľujúce sa v lese alebo na ulici. 
• Robiť osvetu a zvyšovať povedomie ľudí o danej problematike. 
• Nekonzumovať jedlo a nápoje z plastových riadov. 

Foto: Freepik