Mechanické alebo ručné kosenie lúk?

Domov / Ochrana prírody a krajiny/ Mechanické alebo ručné kosenie lúk?

Spôsob akým sa udržuje lúka sa môže zdať na prvý pohľad banálny, ale v skutočnosti tento výber ovplyvňuje celý mikrosvet, ktorý sa v pôde a v tráve ukrýva. V minulosti sa táto dilema neriešila – potreba kosenia bola vždy, ale mechanické nástroje na túto činnosť neexistovali. Po mechanizácii a urýchľovaní činnosti sa ľudstvo skôr otáča na výber mechanického kosenia, ktoré je však oproti ručným kosám, alebo pastvám, necitlivé. A v tomto bode ľudskej evolúcie začíname negatívne vplývať na lúčny biotop.

O tie druhovo najbohatšie lúky na svete sa človek stará ručným kosením a hrabaním. Národný park Slovenský raj sa snaží zachovať biodiverzitu svojho územia, a preto má dobre rozvinutú tradíciu ručného kosenia. Tie druhovo najbohatšie a pre ochranu prírody najcennejšie lúky sa nachádzajú v obci Vernár. Medzi najznámejšie patria Kopanecké lúky, ktoré sú svetovým unikátom. Opakované výskumy na štandardnej ploche – vytýčenom štvorci 5 x 5 metrov – ukázali, že sa na tejto lúke nachádza cez 100 rastlín, konkrétne 108 pričom svetový rekord je 116 rastlín.

Plochy, ktoré nie sú kosené mechanicky, sú vďačným úkrytom pre hmyz a zvieratá, ale aj zdroj nektáru. Vo vzájomnej symbióze dokážu prežiť mnohé druhy, kým mechanicky pokosené plochy sú monotónne so zníženou druhovou diverzitou. Okrem toho, že mechanické kosačky rozsekajú všetok hmyz, aj zelená hmota, ktorá vznikne z pokosenej trávy udusí aj drobné kvety a rastliny. Na druhej strane, lúky, ktoré sú udržiavané v zdravom stave poskytujú priestor pre rast rôznorodých druhov rastlín a prežitie živočíchov.

Často kladené otázky sú aj ohľadne toho, či je potrebné lúky alebo trávnaté plochy vôbec kosiť. Najmä v územiach s vysokým stupňom ochrany prírody. Napriek tomu, že sa nedá generalizovať, ručným kosením predchádzame lesnateniu lúk, ktoré by mohlo viesť k zníženiu biodiverzity a prípadnému úplnému zarasteniu lúky. 

Dokonale upravený trávnik je síce príjemný na pohľad, ale v ňom nežije žiaden živočích. Tým, že siahame za väčšími a dokonale upravenými trávnatými plochami, znižujeme počet hmyzných druhov a tým aj potravy pre vtáctvo. Tento úbytok sa odzrkadľuje najmä na vtákoch, ktorí sa stravujú veľkým hmyzom, ako napr. sokol, krakľa či dudok.