Jedlý les v prírodnej záhrade
Domov / Ochrana prírody a krajiny
Jedlý les, alebo niekedy nazývaný i prales, je celostný ekosystém, ktorý si môžeme vybudovať i na svojej záhrade. Hlavným dôvodom je podpora biodiverzity a sebestačnosť v plodinách. Aj keď si pod pojmom záhrada každý predstaví niečo iné, v správne navrhnutom jedlom lese môžu nájsť uspokojenie všetci ľudia – od remeselníka, záhradníka po počítačového programátora. Závisí od majiteľa, koľko času má popri zamestnaní na práce v záhrade a koľko času
je ochotný venovať prácam vonku.
Jedlú lesnú záhradu je možné vytvoriť na akomkoľvek veľkom pozemku, od malých až po rozsiahle.
Jedným z prvých, ktorí si vybudovali jedlú záhradu, bol Angličan Robert Hart, ktorý si na svojom pozemku po
stupne vybudoval záhradu, z ktorej získaval väčšinu potravín. Záhrada mala iba niečo vyše 500 m2 , ale i takýto malý pozemok mu postačoval na to, aby dostatočne zásobil svoju rodinu kvalitnými potravinami. Jeho záhrada bola postupne za 40 rokov miestami prehustená a tienistá, ale dokázal si získať dostatok vegánskej stravy a popritom zlepšovať kvalitu pôdy a množstvo organickej hmoty v nej.
Etáže v jedlom lese
Jedlý les môžeme rozdeliť do niekoľkých etáží, ktoré kombinujeme tak, aby sa vzájomne dopĺňali.
Najvyššie sú vysokokmenné dlhoveké stromy, nižšie stromy, krátkoveké stromy, kríky, trávy, byliny, jednoročné rastliny, pôdopokryvné rastliny, huby, cibule a hľuzy. Na odumretých stromoch, prípadne starých budovách sa môžu ťahať popínavé rastliny. V jedlom lese by sme mali nájsť aspoň tri etáže z vyššie vymenovaných.
Jednotlivé etáže od najnižších častí a niektoré druhy rastlín, ktoré v nich môžeme pestovať:
- korene, hľuzy, cibule (topinambur, púpava, medvedí cesnak),
- nízke byliny, pôdopokryvné rastliny – marinka, mäta, materina dúška,
- vyššie trvalky, nízke kríky – ríbezľa, arónia, zimolez kamčatský,
- nízke stromy – broskyňa, lieska, drieň, mišpula, višňa,
- stredne vysoké stromy – jabloň, hruška, slivka,
- vysoké stromy – orech, gaštanovník, dub,
- popínavé rastliny, liany – vínna réva, aktinídia, klanopraška čínska,
- jedlé huby – naočkovaním do guľatiny (pečiarka, uchovec bazový) a
- jednoročné rastliny – samovýsev – bylinky, kvety, zelenina.
Jedlý les napodobňuje štruktúru mladého lesa, kde spolu rastliny rastú a delia sa o priestor a svetlo. Využívame všetky užitočné väzby medzi rastlinami, ktoré zložíme do jedného uceleného celku. Rastliny sadíme ako spoločenstvo, ktoré v prírode vytvára vzťahy, v ktorých sú schopné podeliť sa o zdroje živ
ín, svetla a vody. Vďaka rôznym etážam môžu byť niektoré miesta tienisté a vlhšie, iné, naopak, výslnné.
Pestovať tak môžeme široké spektrum rôzne náročných rastlín. Cieľom dizajnu je vytvoriť lesnú záhradu, kde stromy tienia 50 – 70 % plochy pozemku. Môžeme však sukcesiu zadržať v skoršom štádiu a mať menší podiel vysokých stromov a väčší podiel krov a trvaliek. Na takomto pozemku potom môžeme viac pestovať zeleninu či bylinky.
Množstvo rastlín v jedlom lese má viacero využití, sú jedlé, ale môžu byť i liečivé, okrasné, aromatické alebo môžu plniť aj iné funkcie. Pestujú sa v zmiešanej kultúre – polykultúre. Aj keď asi väčšinu rastlín budeme pestovať pre zdroj potravy, môžu byť len estetické, prípadne vhodné pre opeľovače.
Hlavné slovo tu majú stromy, ktoré volíme hlavne ovocné. Pestovať však môžeme aj rôzne orechy (vlašské, lieskové, čierne), gaštanovníky či duby. Voliť by sme mali vysoké dlhoveké, najlepšie so semennou podnožou. Pri výsadbe by sme mali dbať na dostatočný priestor pre jednotlivé ovocné druhy tak, aby si navzájom nekonkurovali v raste. Sadiť začíname od hlavných veľkých stromov, postupne navrhujeme cestičky, nižšie kríky, trvalky. Súčasťou jedlého lesa je i záhon so zeleninou, kvetinová lúka, jedlý trávnik, jazierko, posedenie pri ohnisku či altánok.
Produkty z jedlého lesa
Jedlý les, ako už sám názov napovedá, je tvorený hlavne ovocnými druhmi. Okrem ovocia sa dajú na záhrade dopestovať i orechy, zelenina, bylinky, huby a miazga niektorých stromov. Ak do záhrady zahrnieme aj zvieratá, môžeme časť záhrady využívať na spásanie drobnými cicavcami či hydinou. Potom máme k dispozícii aj mlieko, mäso či vajcia. V ovocnej záhrade je dostatok potravy i pre včely.
Okrem potravín môžeme z jedlého lesa využiť drevo ako palivo i na výrobu remeselníckych výrobkov. Každoročne môžeme strihať vŕbu na košíky. Slnečné miesta môžeme využiť na pestovanie kvetín, byliniek, ľanu či iných rastlín ako farbív a podobne.
Jedlý les nám poskytuje i nehmotné produkty, ako je zdravé prostredie, priestor na relax a oddych, poznávanie prírody a jej cyklov. Jedlý les môže byť veľmi inšpirujúci pri maľbe, písaní či fotografovaní. Môže to byť veľmi reprezentatívny priestor na organizovanie svadieb či iných rodinných stretnutí.
Zber plodín
Dizajn jedlého lesa je navrhnutý správne, ak má jeho majiteľ dostatok potravy počas celého roka. Skoro na jar začína rásť medvedí cesnak, neskôr sú to rôzne šaláty, divorastúce plané byliny, ako je kozonoha hostcová. Postupne s pribúdajúcimi teplotami je možné zberať prvé ovocie, hlavne zimolez kamčatský a jahody.
V záhrade je dobré mať stromy so skorými i neskoršími odrodami. Zabezpečíme si tak dostatok ovocia počas letnej i jesennej sezóny. V neskorej jeseni pred mrazmi oberáme posledné zimné jablká. Počas miernej zimy, ktorá je čoraz častejšia, je možné v záhrade trhať rôzne bylinky ako hviezdnica prostredná či sedmokráska obyčajná.
V záhrade teda využívame i rastliny, ktoré sú pridružené hlavným plodinám a rastú samy aj bez našej námahy. Sezónu zberu si môžeme predĺžiť pestovaním v parenisku či skleníku. Praktické je mať na pozemku pivnicu, kde môžeme uskladniť úrodu počas zimného obdobia.
Environmentálny aspekt
Lesná záhrada pomáha nielen majiteľovi, ale i širokému okoliu. Ekosystémy blízke lesnému majú väčšiu odolnosť voči klimatickým zmenám, ktorým v súčasnosti naša civilizácia čelí.
Prírodné záhrady majú schopnosť zachytiť oveľa viac zrážok ako konvenčné záhrady. Ich koreňový systém je bohatší ako na monokultúrne pestovaných plochách. Ak by sa takéto plochy v krajine plošne rozširovali, môžu fungovať ako prirodzené protipovodňové opatrenia.
Naopak, v čase dlhotrvajúcich období sucha postupne do okolia zachytenú vodu odovzdávajú. Tienisté miesta pod vysokými stromami si udržujú priaznivú mikroklímu i v horúcom lete.
Pri silných zrážkach v takýchto zapojených záhradách nedochádza k odplavovaniu vrchnej humóznej vrstvy pôdy. Život v pôde
je tak bohatý na mikrobiotu. V jedlom lese nie je potrebné využívať fosílne palivá, naopak, z prostredia odstraňuje oxid uhličitý, poskytuje útočisko voľne žijúcim živočíchom a divorastúcim rastlinám a zvyšuje biodiverzitu. Zlepšuje tiež pohodu svojich obyvateľov. Jedlé záhrady sa preto môžu využívať aj ako komunitné záhrady, kde sa budú stretávať miestni obyvatelia a vymieňať si skúsenosti či deliť sa o rady a výpestky či dopestovanú úrodu.
Postupne je v jedlom lese stále menej a menej práce, odpadá výsadba nových stromov, každodenné zavlažovanie plodín či intenzívne kosenie. Záhradkár má čas na priebežný zber úrody a radosť užívať si pozorovanie ročných období a sledovanie ich zmien.
TIP PRE VÁS
Na západnom Slovensku je dizajnom jedlého lesa navrhnutých zopár záhrad, v systéme prírodných záhrad je možné po dohode navštíviť prírodnú záhradu Ovocná farma Kubra, ktorá má rôzne zapojené rastlinné etáže a v záhrade sa venuje pestovaniu starých ovocných odrôd, niekoľkých druhov orechov i popínavých rastlín.
Foto: Ing. Alena Paššová