Hmyz a jeho podpora v prírodnej záhrade

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Hmyz je najpočetnejšia skupina živočíchov. V prírodnej záhrade sú niektoré druhy veľmi vítané. Iné by sme videli menej radi, ale v ekosystéme majú svoje nenahraditeľné miesto. Preto by sme nemali rozlišovať medzi škodlivým a užitočným hmyzom, aj keď z pohľadu človeka je takéto rozdelenie stále zaužívané. Poznáme niekoľko druhov hmyzu, ktoré sú v záhrade vítané.

Lienka

Poznáme dvojbodkové, sedembodkové, čierno-žlté, červeno-čierne i čierne druhy. Všetky kladú oranžové vajíčka s veľkosťou do 2 mm. Larvy sú veľké do 8 mm, modro-šedé až čierne, hrboľaté s oranžovými škvrnami.

Jedna larva lienky dokáže za svoj krátky život zožrať 400 – 800 drobných živočíchov, ktoré v záhrade nevidíme veľmi radi. Dospelý jedinec zase skonzumuje 180 vošiek. Požierajú tiež svilušky a červce.

Čo sa týka žltých lienok amerických, majú 22 bodiek na krovkách, sú požierače múčnatky.

Ucholak

Čiernohnedý druh hmyzu s dlhými tykadlami, krátkymi krovkami a silnými klieštikmi na zadočku. Dĺžka tela je 9 – 20 mm. Ucholaky sú väčšinou všežravce, ale prednosť dávajú živočíšnej potrave. Sú aktívne hlavne v noci, cez deň sa ukrývajú v puklinách a v škárach. Vyhľadávajú vlhko a tmu, ale do ucha nám nevlezú, a keby aj, ušný bubienok nám svojimi klieštikmi neprepichnú. 

Ucholak sa živí hlavne voškami, vlnačkami, sviluškami a ich vajíčkami. Mladé jedince dokážu za noc zožrať až 50 vošiek, dospelé i 120. Plody ovocia vyhľadávajú iba pri nedostatku potravy, a tak ich prospešnosť vysoko prevyšuje.

Zlatoočka

Je zeleno sfarbená s veľkými zlato-lesklými očami. Má štyri priesvitné sieťované krídla, ktoré má zložené nad telom. Dospelé jedince sa živia peľom, nektárom a medovicou. Vajíčka s tenkou dlhou stopkou kladú blízko vošiek. Larvy sú žlto-šedé s dvoma červenými pozdĺžnymi pásikmi, majú ochlpené bradavky na zadočku. Požierajú hlavne vošky a svilušky. Majú až tri generácie za rok. 

Jedna larva zožerie až 50 vošiek za deň alebo 50 roztočov za hodinu.

Bystruška

V strednej Európe sa vyskytuje asi 900 druhov týchto chrobákov, aktívnych hlavne v noci. Sú pomerne veľké, do 4 cm, tmavočierno i medeno sfarbené, s výrazným kovovým leskom na krovkách. Nevedia lietať, zato rýchlo behajú.

Bystrušky nám pomáhajú v boji so slizniakmi, požierajú totiž ich vajíčka. Dokážu skonzumovať až trojnásobok svojej váhy. Živia sa i húsenicami, drôtovcami, larvami chrústov i pásavkami.

Cez deň sa ukrývajú medzi kameňmi, pod drevom, lístím či v škárach.

Pestrica

Dospelé pestrice sa podobajú na osy, majú však veľké oči a inú techniku letu. Dokážu vo vzduchu stáť na jednom mieste. Larvy sú zelené až žlté, 10 – 20 mm veľké a podobajú sa malým slimáčikom.

Dospelé sa živia peľom, nektárom a medovicou. Larvy kladú v blízkosti kolónií vošiek. Slepé larvy svojimi ústnymi ústrojmi nabodávajú vošky a vysávajú ich. Larvy pestríc sú významnými nepriateľmi rôzneho druhu škodlivého hmyzu sajúceho na rastlinách. 

Ich výskyt môžeme podporovať bohatou ponukou kvetov v záhrade, vyhľadávajú hlavne jahňady vŕb, rastliny z čeľade mrkvovité a zložené súbory kvetov.

Lumok

Majú štíhle telo s charakteristickým tenkým osím pásom a s tmavou škvrnou na predných krídlach. Majú kladielko, väčšinou drobné, niektoré druhy ho majú až 35 mm dlhé.

Dospelé sa živia peľom a medovicou. Potrebujú záhrady bohaté na potravu, okraje lesov či remízky. Prezimujú v lístí, machu, kôre či v trsoch trávy. Larvy vnikajú do tela hostiteľa a zvnútra ho požierajú. Vyhľadávajú hlavne motýlie húsenice, larvy múch či chrobáky.

Čmeliak, včela samotárka

Hmyz je dôležitý aj pri opeľovaní rastlín, či už sú to včely, alebo čmeliaky. Čmeliak vyhľadáva opustené diery po myšiach či hrabošoch. Opeľujú hlavne ďatelinu a hluchavku, ale i egreše. Lietajú i za dažďa a chladnejšieho počasia. 

Včely sa znova vracajú do našej krajiny, pribúdajú nadšení včelári, ktorí znovu začínajú včeláriť a venovať sa tomuto zaujímavému koníčku. Existujú ale aj včely samotárky, ktoré obývajú rôzne steblá trávy či sprašové steny. Práve týmto môžeme vytvoriť rôzne hmyzie príbytky a sledovať ich pri práci. Dnes je v ponuke množstvo typov tzv. hmyzích hotelov s rôznym prírodným materiálom, ako je trstina, bambus, šišky či drevo s navŕtanými otvormi v priemere 0,2 až 2 cm. 

Hmyzí hotel by sa mal stavať v blízkosti kvetinových záhonov, kvitnúcich stromov a krov s blízkym zdrojom vody a pôdy na stavbu hmyzích hniezd. Drevo na stavbu hotela vyberáme najlepšie tvrdé, aby nám živica nezalepila vyvŕtané otvory, nevhodné je drevo z tuje. Otvory musia byť vnútri hladké, aby mohli včely bezpečne vyliezať von a nepoškodili si krídla. Niektoré časti môžeme prekryť hustejším pletivom, aby nám vtáky nevyzobávali larvy a zimujúci hmyz.

Tieto samotárske včely vyhľadávajú i staré stavby z nepálenej tehly. Ak máme väčšiu záhradu, môžeme postaviť i včeliu stienku. Základným materiálom pre stavbu včelej stienky je práve nepálená tehla, veľké ploché kamene na základ a drevo a škridla na stavbu strechy. Kamenný základ nám odizoluje nepálené tehly od vody a snehu. Pri stavbe stienky nepoužívame klasickú maltu, ale vyrobíme si hlinenú maltu zo zvyškov tehál, ktoré rozmočíme vo vode. Strieška by mala prečnievať aspoň 30 cm, aby nám nezačala zatekať. Hmyzí hotel, ako aj včielkovú stienku umiestňujeme na záveterné slnečné miesto s dostatočnou vzdialenosťou od ciest alebo chemicky obrábaných polí.

Podrobný postup na výrobu včielkovej stienky nájdete v rovnomennej brožúre, ktorú vydalo Centrum environmentálnych aktivít Trenčín.

Podpora prospešného hmyzu v záhrade

V záhrade sa nepoužíva chemická ochrana rastlín. Tieto prostriedky pôsobia širokospektrálne a ničia hmyz vo všeobecnosti, nerozlišujúc škodlivý a užitočný hmyz.

Snažme sa o čo najväčšiu pestrosť rastlinných druhov a zachovávajme v záhrade divoké kúty s výskytom žihľavy. Vysádzať môžeme i živý plot z pôvodných kríkov, ako je baza, hloh, šípka, trnka. Pestrice i zlatoočky vyhľadávajú kvety, preto ak vytvoríme druhovo pestrú lúku, prilákame do záhrady okrem iného i opeľovače.

Práce a upratovanie v záhrade posúvame až na jar, mnoho druhov prezimuje v steblách tráv či v machu. Môžeme tiež vytvoriť priestor na prezimovanie, ako sú kopy kameňov, mŕtve drevo.

Ucholakom môžeme vyrobiť kvetináč naplnený slamou a machom a zavesiť ho na kmeň stromu.

Mnoho druhov vyhľadáva hlavne tienisté a vlhké stanovištia s lístím a drevom, kde môžu i prezimovať. Zlatoočky a lienky vyhľadávajú aj staré kôlne či pivnice, kde nemrzne.

TIP pre vás: domček pre ucholaky

Materiál: stará plechovka, hlinený kvetináč, mach, seno, slama, špagát, hrubší konár

Otvorom v plechovke alebo kvetináči prevlečieme špagát. Vnútro vyplníme machom, slamou či senom. Na koniec kvetináča priviažeme konárik. Domček zavesíme na strom otvorom nadol, aby sa dotýkal kmeňa. Ucholaky doň ľahšie vlezú. Takýto príbytok môžeme podľa potreby premiestňovať.