História Vysokých Tatier
Domov / Ochrana prírody a krajiny/ História Vysokých Tatier
Miniatúrne Alpy – aj takto sa zvykne hovoriť Vysokým Tatrám. Sústreďuje sa tu všetko, čo tvorí alpský masív. Okrem ľadovcov. Na Slovensku sa Vysoké Tatry rozprestierajú na rozlohe približne 260 km2 pričom hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov a ťahá sa od Ľaliového sedla na západe po Kopské sedlo na východe. Väčšina dolín bola v ľadových dobách zaľadnená a dostala tak typické ľadovcové črty.
Dnešné Vysoké Tatry začal človek osídľovať už v praveku – na tomto území sa pohybovali najmä lovci medveďov a losov. Svedčí tomu aj objavené nálezisko neandertálca z mladšej doby kamennej z Gánoviec. V stredoveku sa v regióne objavilo zlato, takže začali sem chodiť nielen lovci divokej zveri, ale aj hľadači pokladov. Medzi najznámejšie bane patrili zlaté bane pod Kriváňom. Prvá písomná zmienka o Vysokých Tatrách datuje z roku 1209. Uhorský kráľ Ondrej II darovacou listou odovzdal vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojim dvoranom.
Koniec druhej svetovej vojny prináša ambíciu zjednotiť obce a osady spod Tatier do jedného celku a preto v roku 1947 vzniká obec Vysoké Tatry. O dva roky neskôr sa inštitucionalizuje aj ochrana prírody na tomto území. V roku 1949 vzniká prvý národný park na Slovensku – Tatranský národný park (TANAP). Jeho poslaním je zachovanie rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a ochrana tatranskej prírody.
Následne boli ako súčasť TANAP-u v roku 1987 vyhlásené aj Západné Tatry a v roku 2003 sa upravujú hranice národného parku a ochranného pásma. Územie národného parku bolo v roku 1993 rozhodnutím UNESCO zaradené do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Konečne, reformou národných parkov, TANAP získal samostatnosť a právnu subjektivitu v roku 2022.
Tatranský národný park je najvyššia horská skupina v karpatskom oblúku a nachádza sa tu aj najvyšší vrchol. Gerlachovský štít dosahuje až 2655 m n. v. Celkové územie národného parku sa rozprestiera na 73 800 ha pričom ďalších 30 703 ha je jeho ochranné pásmo.
Najvzácnejšie chránené územia sú spojené v sieti maloplošných chránených území, ktorú predstavuje 27 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 2 chránené areály, 1 národná prírodná pamiatka a 2 prírodné pamiatky s celkovou výmerou 37 551,53 ha čo je 50,7 % územia národného parku. Navyše, je zaradený do sústavy území európskeho významu NATURA 2000.
Belianske Tatry sú charakteristické stupňovitosťou horských svahov a 14 km dlhým hrebeňom, ktorý ohraničuje zo severu Podtatranská brázda. Tatranský kras v podzemí vytvoril jaskyne – Alabastrovú, Ľadový sklep či Beliansku, ktorá je ako jediná sprístupnená verejnosti, Alabastrovú a Západné Tatry v minulosti nazývané Liptovské hole, vystihovali ich východnú krajinnú črtu.
Hlavný hrebeň Západných Tatier má dĺžku 32 km s kľukatým terénom. Roháče, ktoré dostali názov kvôli svojej podobnosti čertovým rohom sú najznámejšou lokalitou tejto časti Tatier.
Pre svoju dych berúcu krásu, čistý vzduch a nádhernú prírodu, územie Tatranského národného parku vyhľadá obrovské množstvo turistov. Ročne ich navštívi niekoľko miliónov ľudí.