História Vysokých Tatier

Domov / Ochrana prírody a krajiny/ História Vysokých Tatier

Miniatúrne Alpy – aj takto sa zvykne hovoriť Vysokým Tatrám. Sústreďuje sa tu všetko, čo tvorí alpský masív. Okrem ľadovcov. Na Slovensku sa Vysoké Tatry rozprestierajú na rozlohe približne 260 km² pričom hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov a ťahá sa od Ľaliového sedla na západe po Kopské sedlo na východe. Väčšina dolín bola v ľadových dobách zaľadnená a dostala tak typické ľadovcové črty.

Dnešné Vysoké Tatry začal človek osídľovať už v praveku – na tomto území sa pohybovali najmä lovci medveďov a losov. Svedčí tomu aj objavené nálezisko neandertálca z mladšej doby kamennej z Gánoviec. V stredoveku sa v regióne objavilo zlato, takže začali sem chodiť nielen lovci divokej zveri, ale aj hľadači pokladov. Medzi najznámejšie bane patrili zlaté bane pod Kriváňom. Prvá písomná zmienka o Vysokých Tatrách datuje z roku 1209. Uhorský kráľ Ondrej II darovacou listou odovzdal vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojim dvoranom. 

Koniec druhej svetovej vojny prináša ambíciu zjednotiť obce a osady spod Tatier do jedného celku a preto v roku 1947 vzniká obec Vysoké Tatry. O dva roky neskôr sa inštitucionalizuje aj ochrana prírody na tomto území. V roku 1949 vzniká prvý národný park na Slovensku – Tatranský národný park (TANAP). Jeho poslaním je zachovanie rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a ochrana tatranskej prírody. 

Následne boli ako súčasť TANAP-u v roku 1987 vyhlásené aj Západné Tatry a v roku 2003 sa upravujú hranice národného parku a ochranného pásma. Územie národného parku bolo v roku 1993 rozhodnutím UNESCO zaradené do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Konečne, reformou národných parkov, TANAP získal samostatnosť a právnu subjektivitu v roku 2022.

Tatranský národný park je najvyššia horská skupina v karpatskom oblúku a nachádza sa tu aj najvyšší vrchol. Gerlachovský štít dosahuje až 2655 m n. v. Celkové územie národného parku sa rozprestiera na 73 800 ha pričom ďalších 30 703 ha je jeho ochranné pásmo. 

Najvzácnejšie chránené územia sú spojené v sieti maloplošných chránených území, ktorú predstavuje 27 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 2 chránené areály, 1 národná prírodná pamiatka a 2 prírodné pamiatky s celkovou výmerou 37 551,53 ha čo je 50,7 % územia národného parku. Navyše, je zaradený do sústavy území európskeho významu NATURA 2000. 

Belianske Tatry sú charakteristické stupňovitosťou horských svahov a 14 km dlhým hrebeňom, ktorý ohraničuje zo severu Podtatranská brázda. Tatranský kras v podzemí vytvoril jaskyne – Alabastrovú, Ľadový sklep či Beliansku, ktorá je ako jediná sprístupnená verejnosti, Alabastrovú a Západné Tatry v minulosti nazývané Liptovské hole, vystihovali ich východnú krajinnú črtu. 

Hlavný hrebeň Západných Tatier má dĺžku 32 km s kľukatým terénom. Roháče, ktoré dostali názov kvôli svojej podobnosti čertovým rohom sú najznámejšou lokalitou tejto časti Tatier.

Pre svoju dych berúcu krásu, čistý vzduch a nádhernú prírodu, územie Tatranského národného parku vyhľadá obrovské množstvo turistov. Ročne ich navštívi niekoľko miliónov ľudí.