Environmentálna výchova a outdoorové vyučovanie v prírodnej záhrade

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

V súčasnosti viac ako 50 % svetovej populácie žije v mestských oblastiach a podľa OSN má daný údaj i naďalej stúpajúci trend. Na druhej strane sú uvádzané štúdie o súvislostiach medzi životom v mestách a nárastom duševných ochorení. 

Pobyt v prírode nás upokojuje a umožňuje premýšľať o samotnej existencii života. Pobyt v prírode vie zlepšiť ťažký deň i zahnať chmúrne myšlienky. Nenahradia to ani materiálne veci, ktorými sa často „odmeňujeme“ a nakupujeme preto i nepotrebné veci.

Čas trávený v prírode si väčšina z nás uvedomuje na intuitívnej úrovni, odbornosť a uznanie dodávajú i výskumy ekoterapie, ktorá spája väzby medzi prírodou a pozitívnymi účinkami na duševné zdravie.

Podobne to funguje i v procese vzdelávania. V uzavretej a často vydýchanej triede aj ten najzaujímavejší výklad učiteľa postupne uspáva aj tých najviac aktívnych žiakov. Učenie vonku má oproti klasickému vyučovaniu množstvo výhod. Môže byť veľmi praktické, poučné i zábavné. Potrebný je však časový manažment vyučujúceho, výber vhodných tém i školský pozemok.

Pobyt v prírodnej záhrade umožňuje žiakom bezpečne získavať vlastné skúsenosti, zlepšovať si telesnú kondíciu a manuálnu zručnosť. Rozvíja tiež osobnostné a sociálne kompetencie a posilňuje pozitívny vzťah k všetkému živému okolo nás. 

Žiaci sú pozornejší, lepšie zvládajú stresové napätie, zvyšuje sa motivácia a záujem o preberané učivo. Žiaci preukazujú i vyšší stupeň tvorivosti a abstraktného myslenia. Pobyt vonku tiež zmenšuje spoločenskú izoláciu, č

o je v niekoľkomesačnej dobe karantény veľmi dôležitý aspekt.

Žiakom sa takýmto spôsobom štandardne približujú vedomosti z predmetov, ako sú biológia a prírodoveda, ale i také, ktoré na prvé počutie nijako nesúvisia so záhradou. Vyučovať vonku sa dá aj fyzika, matematika, geografia alebo chémia. A to všetko zážitkovou formou, takže si vedomosti získané v súvislostiach žiaci lepšie a dlhšie udržia v pamäti. 

Výskum 

Odborníci tvrdia, že učenie v prírode je pre študentov veľmi prospešné, pretože ich to robí zdravšími a šťastnejšími. Výskum sa realizoval na troch školách v južnom Walese a zahŕňal aspoň jednu hodinu z vyučovania za týždeň vonku. Emily Marchantová, výskumníčka doktorandského štúdia v lekárskych štúdiách na Swansea University, uviedla, ,,že žiaci cítia väčší pocit slobody, keď sú mimo obmedzujúcich stien v triede. Samotní žiaci pri rozhovoroch uviedli, že sa viac angažovali v školských aj mimoškolských aktivitách a boli pozitívnejší v súvislosti so vzdelávacím procesom. Mnohí študenti tvrdia, že ich prospech a pamäť boli lepšie." 

Vyučovanie v exteriéri je prospešné i pre samotných učiteľov. Z realizovanej štúdie sa ukázalo, že samotní učitelia poukazovali na lepšiu pohodu a spokojnosť s prácou, ktorú odviedli, a nevykazovali skorý pocit vyhorenia.

Environmentálna výchova na školách

Na slovenských základných a stredných školách je to rôzne. Najmä na prvom stupni ZŠ sa žiaci učia vonku pomerne často, v závislosti od počasia. Na druhom stupni je takáto výučba ojedinelá. Nie každá škola disponuje vhodným školským pozemkom s dostatočnými záhradnými prvkami. Často to závisí i od vyučujúceho a jeho ochoty učiť inak.

Pri výučbe vonku je tiež veľmi dôležitá pravidelnosť. Žiaci potom pobyt vonku neberú ako voľnú hodinu, ale ako nový spôsob učenia, ktoré spoja s bádaním a tímovou spoluprácou pri riešení problému. 

Ak sa outdoorové vyučovanie stane pravidlom, efekt pochopenia učiva je často rýchlejší ako v triede. Vedomosti sa získavajú priamym pozorovaním a skúsenosťou za kratší čas ako iba memorovaním poučiek a vzorcov.

Žiakov a študentov určite poteší i možnosť využívania mobilných aplikácií, keďže na klasickom vyučovaní bývajú mobilné telefóny často zakázané. Smartfón môžeme využiť ako uhlomer, prípadne si stiahnuť aplikáciu na určovanie druhov rastlín v okolí školy. Aj takýmto spôsobom môžeme ukázať, ako sa dajú moderné technológie využívať zmysluplnejšie.

Jedným zo spôsobov výučby je záhradná pedagogika. Je to praktické environmentálne a prírodovedné vzdelávanie o záhrade a vzťahoch v nej prebiehajúcich. Prepája pedagogiku so záhradníctvom. Záhradu využíva ako priestor na rozvíjanie teoretických poznatkov a praktických znalos

tí žiakov. Založená je na zážitkovom vyučovaní, priamom kontakte s organizmami a prírodnými materiálmi.

Lekári dnes pacientom odporúčajú, aby trávili viac času prácou v záhrade a zlepšovali si tak duševné zdravie. Záhradkári už dávno zastávajú názor, že zašpiniť si ruky hrabaním sa v pôde prospieva nielen nášmu imunitnému systému, ale i našej psychike.

Program Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica s názvom Záhrada, ktorá učí je príkladom, ako sa dá školská záhrada pretvoriť a využiť pri každodennej výučbe. Časovo sa dá nastaviť na krátkodobé aktivity až po dlhodobé experimenty a projekty trvajúce celý rok.

V prírodnej záhrade sa zároveň môžu organizovať rôzne stretnutia s rodičmi i komunitou a obyvateľmi obce a predstaviť prácu žiakov a pedagógov. 

Prírodné prvky

V záhrade je dobré vybudovať čo najväčšiu biodiverzitu. Tak budeme môcť pozorovať faunu i flóru priamo v rámci výučby. Sú to hlavne tieto prvky: prírodné jazierko, miesto pre divočinu, biotopy pre drobné živočíchy, vyvýšené záhony, pocitový chodník, motýlí záhon, školské kompostovisko, miesto na oddych, ohnisko, nádoby na zber dažďovej vody, skleník...

Zároveň by v záhrade mal byť i zvukový prvok napr. z dreva, meteostanica, rôzne geometrické prvky na výučbu matematiky, bylinkový záhon, živý plot z jedlých kríkov...

Ak je záhrada rozľahlejšia, je možné vybudovať i náučný chodník so zastávkami a informačnými tabuľami. Ak nemá škola vhodný pozemok, môže na takéto vyučovanie poslúžiť verejná zeleň, blízky park alebo lúka.

Dôležitá je participácia

Takúto záhradu s prvkami vytvárajú participatívne všetci – žiaci, pedagógovia, rodičia i nepedagogickí zamestnanci. Zapojiť sa môžu i zástupcovia obce. Na škole je dobré realizovať burzu nápadov, čo by sme v záhrade chceli mať, ako chceme záhradu využívať, čo budeme pestovať či ako sa budeme o prvky spoločne starať. Pri realizácii je dobré zohľadniť i prírodné podmienky školského pozemku. Týka sa to hlavne klímy, nadmorskej výšky a typu pôdy. 

Žiaci môžu navrhnúť svoju vysnívanú záhradu, prípadne môžu vymýšľať témy na výučbu. Starší žiaci môžu pomôcť aj pri samotnej realizácii či pri výrobe pozvánok na spoločné akcie, prepočítavaní objemu potrebného materiálu. Na hodinách techniky môžu vyrábať vtáčie kŕmidlá či búdky na hniezdenie a následne ich vyvesiť v areáli školy. 

Ak máme na škole žiakov s hendikepom, je dobré myslieť i na bezbariérovosť. Taktiež môžeme do záhrady včleniť prvok pre nevidiacich – záhon voňavých byliniek, plastické stopy zvierat či kocky s reliéfom stromov. Pre vozičkárov je možné vybudovať ľahko dostupný vyvýšený záhon so zeleninou alebo trvalkami.

Dôležitá je v tomto prípade i spolupráca s rodičmi, komunikácia a vysvetľovanie, ako vyučovanie vonku prebieha. Potrebné je mať k dispozícii vhodné oblečenie na pobyt v prírode či na školskom dvore. Hrozí i väčšie riziko drobných úrazov či výskyt kliešťov. 

Celostný pohľad na vzdelávanie

Žiakov je potrebné viesť k empatii a kritickému mysleniu, nielen k strohému sypaniu faktov z rukáva. Nemenej dôležité je vedieť získané vedomosti využiť i v praktickom živote. Zvyšovanie citlivosti k okoliu a k prírode úzko súvisí s učením vonku, zvyšuje senzitivitu detí a žiakov a pomáha chápať komplexnosť našej planéty, jej zmeny a možné ohrozenia. I preto by sme ako učitelia mali byť tou zmenou, ktorá odštartuje záujem mladých ľudí o svoje okolie a zaujímanie sa o problematiku prírodných zákonitostí.

TIP PRE VÁS

Navštívte niektorú z prírodných záhrad, ktorá má svoj školský pozemok pretvorený na vhodné vonkajšie vyučovanie. Napríklad ZŠ s MŠ v Slatine nad Bebravou alebo ZŠ Petra Škrabáka v Dolnom Kubíne. Môžete tak načerpať inšpiráciu, prípadne sa vopred dohodnúť na komentovanom predstavení areálu a využití jednotlivých prvkov vo výučbe.

Foto: Ing. Alena Paššová