Ekologické poľnohospodárstvo – pod strechou už 50 rokov a stále viac in

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Na problémy spojené s intenzívnou poľnohospodárskou veľkovýrobou poukazovali farmári už po druhej svetovej vojne a ich hnutie za „návrat k prírode“ vyvrcholilo v 70. rokoch 20. storočia založením organizácie ekologického poľnohospodárstva IFOAM. Dnes o „bode zlomu“ hovorí aj FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo), ak chceme zachovať úrodnosť pôdy, čistú vodu, biodiverzitu a zmierniť tempo a následky klimatickej krízy.

Kde sa vzalo ekologické poľnohospodárstvo? Ktoré organizácie sú s nimi bytostne späté? Ako môže pomôcť zmierniť klimatickú krízu? A prečo bol rok 2022 Rokom biopotravín?

Od gazdov k veľkofarmám

Poľnohospodárske aktivity boli po väčšinu dejín ľudstva v krajine rozptýlené, gazdovstvá fungovali s pár hospodárskymi zvieratami, malými

 políčkami, pasienkami a sadmi. Rodiny sa snažili zabezpečiť čo najväčšiu potravinovú sebestačnosť, a keďže mechanizácia nebola dostupná, poľnohospodárskym aktivitám sa venovala veľká časť obyvateľstva. Avšak na prelome 19. a 20. storočia došlo k masívnym zmenám a tvár krajiny, ako aj spôsob produkcie potravín sa zmenili od základu. 

Mechanizáciou, špecializáciou a používaním syntetických hnojív a pesticídov sa v 20. storočí podarilo zvýšiť efektivitu produkcie a podiel ľudí v sektore poľnohospodárstva začal výrazne klesať. Ako uvádza stránka Our World in Data, napríklad vo Francúzsku pracovalo v roku 1400 v poľnohospodárstve 71,4 % populácie, ale v roku 2000 už len 4,1 %. Pokiaľ ide o Slovensko, v roku 1991 pracovalo v poľnohospodárstve 10,66 % populácie, kým v roku 2019 už len 2,29 %. 

Intenzívna poľnohospodárska veľkovýroba však spôsobila masívne odlesňovanie, znečisťovanie vody a jej rýchly odtok z krajiny, vyčerpávanie a znečistenie pôdy, pokles biodiverzity, veľké emisie skleníkových plynov a doviedla nás do bodu zlomu. The Food and Agriculture Organization vo svojej štúdii uvádza, že „je potrebné transformovať poľnohospodársku produkciu smerom k holistickým prístupom ako je agroekológia, agrolesníctvo, klimaticky inteligentné poľnohospodárstvo a regeneratívne poľnohospodárstvo.“ 

Tradiční farmári však pozorovali problémy spojené s využívaním čoraz intenzívnejších poľnohospodárskych systémov už po druhej svetovej vojne. Všimli si vyššiu mieru erózie, zhoršené životné podmienky hospodárskych zvierat, vplyv na krajinu a zníženú nutričnú kvalitu potravín a rozhodli sa konať.

Haugleyho experiment a vznik Soil Association

Známou priekopníčkou eko-poľnohospodárstva bola lady Eve Balfourová. Keď mala 21 rokov, kúpila farmu v Haughley Green v Suffolku a

 rozhodla sa skúmať vplyv hospodárenia na výnosy, kvalitu pôdy a život hospodárskych zvierat. Historicky prvý pokus tohto druhu spočíval v porovnaní výsledkov na troch častiach farmy: intenzívne obhospodarovanej časti, tradične obhospodarovanej časti a zmiešanej časti. 

I keď tzv. Haughleyho experiment z hľadiska dnešných štandardov nespĺňal kritériá vedeckého výskumu, potvrdil, že postupy ekologického poľnohospodárstva neohrozujú celkový výnos farmy. Zistilo sa tiež, že plodiny pestované ekologickým spôsobom mali lepší koreňový systém, v pôde bol vyšší obsah minerálnych látok a zvieratá kŕmené organickým krmivom boli zdravšie a žili dlhšie ako ich konvenčné náprotivky. O štyri roky neskôr boli výsledky experimentu uverejnené v knihe Živá pôda a na farme sa v roku 1946 zrodila organizácia Soil Association.

Od roku 1967 stanovuje Soil Association štandardy pre biopotraviny, definuje pravidlá poľnohospodárskej výroby a certifikuje poľnohospodárov, ktorí používajú produkčné metódy šetrné k prírode a uplatňujú postupy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Dnes je uznávanou organizáciou, ktorá okrem certifikácie biopotravín zbiera vedecké dôkazy a ovplyvňuje vládu v oblasti potravín či využívania pôdy v Spojenom kráľovstve. Okrem toho pomáha komunitám v celej krajine spájať sa prostredníctvom jedla. Základné krédo organizácie je od vzniku stále rovnaké:  „Zdravie pôdy, rastlín, zvierat a (človeka) je jedno a nedeliteľné.“ (Sir Albert Howard)

Medzinárodná federácia hnutí za ekologické poľnohospodárstvo

Iniciatívy volajúce po návrate k poľnohospodárskej výrobe v spolupráci s prírodou v 50. a 60. rokoch pribúdali a v roku 1972 sa ich priekopníci stretli vo Versailles a založili  Medzinárodnú federáciu hnutí za ekologické poľnohospodárstvo – IFOAM. Soil Association bola jedným zo zakladajúcich členov IFOAM.

IFOAM ako líder organického hnutia na celom svete definuje tieto štyri hlavné zásady ekologického poľnohospodárstva:

• Princíp zdravia: zdravá pôda, rastliny, zvieratá, ľudia = zdravá planéta
• Princíp ekológie: zachovanie zdrojov a ekologická rovnováha
• Princíp spravodlivosti: rovnosť, úcta a spravodlivosť pre všetky živé organizmy
• Princíp starostlivosti: prevencia a zodpovednosť voči budúcim generáciám

Tieto zásady sú korene, z ktorých rastie a vyvíja sa ekologické poľnohospodárstvo. Podľa IFOAM je eko-poľnohospodárstvo viac ako len spôsob, ako prirodzene zaobchádzať s pôdou, rastlinami a zvieratami – je to celostná paradigma pre udržanie života na zemi.

Čo je to ekologické poľnohospodárstvo? 

Pojem ekologické poľnohospodárstvo sa síce vyskytuje v učebniciach na základnej škole, avšak žiakom chýba hlbšie vysvetlenie jeho princípov, ako aj praktická skúsenosť, napr. návšteva biofarmy či ochutnávka biopotravín. Na úrovni štátu tiež dlhodobo chýba systematická osveta, a preto sa u nás aj po takmer 25 rokoch od schválenia zákona o ekologickom poľnohospodárstva môžeme stretnúť so zúženým chápaním biopotravín ako zbytočne predraženého luxusného tovaru. Ako ekologické poľnohospodárstvo definuje IFOAM?

„Ekologická poľnohospodárska výroba je taký produkčný systém, ktorý zachováva zdravie pôdy, ekosystémov a ľudí. Ekologická poľnohospodárska výroba podporuje ekologické procesy, biodiverzitu a cykly prispôsobené miestnym podmienkam a minimalizuje vstupy s nepriaznivými účinkami. Ekologická poľnohospodárska výroba je kombináciou tradície, inovácie a vedy, ktorá je prínosná pre životné prostredie a podporuje férové obchodné vzťahy a dobrú kvalitu života pre všetkých zainteresovaných.“

Definícia poukazuje na systémový pohľad, vychádzajúci z ohľaduplnosti k životnému prostrediu a prispôsobenie lokálnym podmienkam. Ekologické poľnohospodárstvo nie je ani o návrate 200 rokov dozadu, pretože využíva inovatívne prístupy. Rovnako ako zdravie ľudí kladie do popredia zdravú pôdu, ochranu ekosystémov, ale aj etické princípy. 

IFOAM – líder medzinárodného bio hnutia

Ako príspevok k diskusii o budúcnosti poľnohospodárstva vypracoval IFOAM v roku 2013 príručku Best Practice Guideline for Agriculture and Value Chains, ktorá prináša príklady dobrej praxe v piatich oblastiach: sociálna, ekologická, ekonomická, kultúrna a zodpovednosť. Ide o nadčasový dokument, ktorý ponúka víziu poľnohospodárstva v udržateľnej spoločnosti. IFOAM má však širší záber vo svojich aktivitách, napr. v západnej Afrike sa snaží posilňovať rovnosť žien a celosvetovo pomáha pri riešení klimatickej krízy. 

Ako reprezentant záujmov hnutia ekologického poľnohospodárstva v krajinách EÚ bola organizácia IFOAM Organics Europe prizvaná v roku 2012 do procesu tvorby nových pravidiel pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Nové pravidlá vošli do platnosti 1. januára 2022 a organizácia IFOAM do nich premietla svoje dlhoročné skúsenosti s cieľom, aby  pomáhali rozvoju kvality a kvantity európskeho eko-poľnohospodárskeho sektora.

Rok biopotravín 

Pri príležitosti 50. výročia vzniku vyhlásil IFOAM rok 2022 za Rok biopotravín (Year of Organics). IFOAM má viac ako 700 členov v 100 krajinách a územiach, takže bolo čo oslavovať. Súčasťou aktivít bolo zvyšovanie povedomia o bioproduktoch a ich výhodách pre globálne potravinové systémy, naše zdravie a planétu. 

Ako môžeme osláviť rok 2022 ako rok biopotravín? IFOAM pripravil sadu promo materiálov Year of Organics, ktoré je možné zdieľať na sociálnych sieťach, webových stránkach či v prezentáciách. To najmenej, ako môžeme pomôcť, je šíriť slovo o tom, že eko-poľnohospodárstvo je cesta k udržateľnej budúcnosti. Môžeme ale urobiť aj viac – stať sa biospotrebiteľmi. Najväčšia podpora bude spoznať slovenské ekofarmy a výrobcov biopotravín a obľúbiť si ich poctivé výrobky, ktoré sú dobré pre naše jazýčky, ale neškodia ani krajine či zvieratám. 

TIP pre vás – Zväz Ekotrend Slovakia

Hľadáte bioprodukty priamo z fariem či informácie dianí v oblasti ekologického poľnohospodárstva na Slovensku? 

Spoznajte Zväz ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia, ktorý na Slovensku združuje producentov bioproduktov, biopotravín a záujemcov o ekologické poľnohospodárstvo. Zväz má viac ako 140 členov - pestovateľov, spracovateľov, výrobcov, odborníkov a záujemcov o ekologické poľnohospodárstvo a udržateľný život. 

Na webovej stránke združenia nájdete:

• zoznam členov,
• vysvetlenie, čo je ekologické poľnohospodárstvo, čo sú bioprodukty a biopotraviny,
• informácie o označovaní bioproduktov a biopotravín, kontrole a certifikácii,
• aktuality a pozvánky na podujatia (odborné semináre, svetový veľtrh biopotravín BioFach, ktorý sa koná v Norimbergu, dni otvorených dverí na farmách, výzvy pre mladých farmárov,
• ponuku členov (mliečne i mäsové výrobky, včelie produkty, olej, ovocie, víno, čaj a ďalšie výrobky).