Dánsko – svetový líder v spotrebe biopotravín

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Biopotraviny majú v Dánsku zelenú. Vďaka prísnej kontrole od farmy až po vidličku majú vysokú dôveru spotrebiteľov. Dánom nejde len o vysoké kvalitatívne štandardy, ale chcú čisté ingrediencie vyrobené s náležitým ohľadom na prírodu, životné prostredie a zvieratá. 

Dánsko bolo prvou krajinou na svete, ktorá v roku 1987 zaviedla pravidlá pre ekologickú poľnohospodársku výrobu a o tri roky neskôr rozbehla značenie biopotravín. Odvtedy má ambiciózne politiky, vďaka ktorým väčšina Dánov pravidelne kupuje biopotraviny a vo veľkom sa používajú aj v zariadeniach verejného stravovania. 

Aj vďaka systematickej podpore štátu v oblasti ekologického poľnohospodárstva získalo Dánsko s podielom 14 % biopotravín v maloobchode (2020) pozíciu svetového lídra v spotrebe biopotravín. Po Dánsku nasledujú Rakúsko a Švajčiarsko s trhovým podielom 11,3 % a 10,8 %. Pre porovnanie Česká technologická platforma pre ekologické zemědelství uvádza, že v Českej republike tvorí podiel biopotravín 1,2 %, kým dáta za Slovensko nie sú k dispozícii.

Základom úspechu Dánska je spolupráca pri rozvoji ekologickej poľnohospodárskej výroby (EPV). Už viac ako 30 rokov sa zapájajú všetci aktéri – farmári, spracovatelia, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, poradcovia, politici, maloobchod, stravovacie služby a spotrebitelia. Všetky subjekty majú zásluhu na narastajúcom dopyte po biopotravinách a rozvoji EPV, ktorá zohľadňuje životné prostredie, prírodu, dobré životné podmienky zvierat a udržateľnosť, ako to požadujú mnohí moderní spotrebitelia.

Dánsko za 35 rokov vytvorilo podmienky pre prosperujúci systém ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorý je dôveryhodný a zároveň známy svojimi vysokými štandardmi vysledovateľnosti, kvality a udržateľnosti.

Dánska bio cesta – míľniky

História „organického“ Dánska siaha desaťročia dozadu. Už od 70. rokov sa tu v celom potravinárskom sektore kladie dôraz na výrobu produktov s minimálnym znečistením, vysokou efektívnosťou zdrojov a malou uhlíkovou stopou. 

• 1962: Kniha Rachel Carson Silent Spring upozorňuje na škodlivé účinky pesticídov na životné prostredie.
• 1971: Dánsko bolo prvou krajinou na svete, ktoré vytvorilo ministerstvo životného prostredia a reagovalo tak na rastúce povedomie o trvalo udržateľných postupoch a spotrebe šetrnej k životnému prostrediu.
• 1975 – 1980: Malý počet dánskych farmárov začína systematicky pestovať produkty bez chemických hnojív a pesticídov. 
• 1981: Niekoľko farmárov zakladá prvé ekologické združenie. Združenie zostavuje prvý dánsky kódex postupov pre ekologickú výrobu.
• 1982: Prvá biomrkva sa predáva v obchodoch s potravinami, ale spotrebitelia nemajú veľký záujem.
• 1987: Dánsky parlament schválil prvý dánsky zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Dánsko tak bolo prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla štátnu kontrolu biopotravín (EÚ prijala legislatívu pre EPV v roku 1991, na Slovensku bola prijatá v r. 1998).
• 1990: Zavedenie štátom garantovanej značky pre biopotraviny, tzv. Ø-značka. Značka zaručuje, že produkty označené červenou bio značkou spĺňajú pravidlá pre ekologickú výrobu. 
• 1995: Dánska vláda vypracovala prvý z dvoch akčných plánov na podporu výroby biopotravín v Dánsku.
• 2009: Zavedenie značky Organic Cuisine Label, čo je bezplatná, štátom kontrolovaná schéma označovania reštaurácií. Označenie umožňuje verejným kuchyniam a reštauráciám označovať sa logom podľa percenta bioproduktov, ktoré používajú.
• 2012: Dánska vláda schválila plán na 60 % podiel biopotravín vo verejných kuchyniach a na zdvojnásobenie ekologicky obhospodarovanej plochy v Dánsku na 15 % do roku 2020.  
• 2018: Dánsko získalo striebornú „medailu“ Future Policy Awards (ocenenie za udržateľné politiky) za akčný plán rozvoja ekologického poľnohospodárstva na roky 2011 – 2020, ktorého výsledkom je, že dnes má podľa stránky Future Policy Dánsko najvyšší podiel na trhu biopotravín na svete, pričom takmer 80 % Dánov nakupuje biopotraviny. 
• 2020: Dánska bio značka oslavuje 30 rokov. 

Produkty, označené štátom kontrolovaným logom, majú dôveru spotrebiteľov vďaka:

• prísnym pravidlám pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, 
• štátnej kontrole od farmy až po vidličku,
• vysokým štandardom pre bezpečnosť potravín.

Časopis The Organic Way – The Danish Model rozpráva príbeh úspechu sektora ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako ambiciózne ekologické politiky viedli k tomu, že Dánsko je krajinou na svete, kde majú biopotraviny najväčší podiel na trhu.

Biopotraviny označené logom Ø sú vysoko rešpektované, až 98 % dánskych spotrebiteľov dôveruje červenej etikete. 

Trh s biopotravinami

Všetky dánske supermarkety majú široký sortiment biopotravín, ale aj farmárske predajne, internetový predaj a pravidelné boxy bioproduktov sú pre dánskych spotrebiteľov atraktívne. 

Trh s biopotravinami je stimulovaný verejným sektorom, ktorý ukazuje, že ekologické stravovanie môže byť v mnohých ohľadoch šetrnejšie ku klíme a udržateľné bez toho, aby bolo nevyhnutne drahšie.

Market analysis of organic foods väčšina predaja biopotravín – približne 80 % – ​​sa uskutočňuje prostredníctvom maloobchodného sektora a online obchodovania. Čo sa týka základných komodít, online obchodovanie je čoraz populárnejšie. Mimoriadny záujem je o boxy bioproduktov, ktoré spotrebiteľom poskytujú suroviny a recepty na ich hlavné jedlo dňa. Toto je obľúbené riešenie pre zaneprázdnené rodiny.

Takmer 15 % biopotravín sa predáva prostredníctvom sektora stravovacích služieb potravín, ktorý zaznamenáva vysoký rast. Tržby do reštaurácií, hotelov a kuchýň vo verejnom sektore vzrástli o 20 %.

V Dánsku rastie predaj vo všetkých kategóriách biopotravín. Bio ovsené vločky predstavujú najväčší podiel na trhu s 52 %. Nasleduje mrkva so 42 %, vajcia s 33 % a mlieko s 32 %. Spotreba bio mäsa však výrazne zaostáva. Nápoje ako ovocné šťavy, tekvica, pivo a víno sú rýchlo rastúcou kategóriou. 

Bio značka pre verejné kuchyne a reštaurácie

V roku 2009 Ministerstvo pre výživu, poľnohospodárstvo a rybolov zaviedlo značky pre marketing biopotravín vo veľkých kuchyniach, reštauráciách, kaviarňach, nemocniciach, školách a väčších podnikoch. Označenie Organic Cuisine Label je bezplatná štátom kontrolovaná schéma označovania pre reštaurácie. Značka je dostupná v zlatej, striebornej a bronzovej farbe, čo predstavuje 90, 60 a 30 % bio surovín a nápojov použitých pri príprave celého menu.

Bio certifikácia je pre kuchyne vecou hrdosti a vysokej motivácie pre pracovníkov a lídrov zaujímajúcich sa o branding. Dnes sa značkou Organic Cuisine hrdí už viac ako 3 400 reštaurácií a model značenia bol teraz prijatý v Nórsku a Nemecku.

Označenie Organic Cuisine Label je dostupné v troch verziách; Zlato (90 – 100 %), striebro (60 – 90 %) a bronz (30 – 60 %).

Verejné obstarávanie biopotravín

V roku 2012 dánska vláda spustila novú stratégiu bio verejného obstarávania. Cieľom bolo:

• vytvoriť lepšie jedlá v zariadeniach verejného stravovania, 
• znížiť klimatické emisie a zväčšiť plochu ekologického poľnohospodárstva s preukázanými prínosmi pre biodiverzitu, životné prostredie a
• vyhýbať sa pesticídom v potravinách a pitnej vode. 

Ako sa uvádza v štúdii Best practice in organic public procurement zdrojom inšpirácie bola Kodaň, ktorá v tom čase už prekročila 60 %. V Kodani je teraz 90 % podiel biopotravín v zariadeniach verejného stravovania.

Prechod na biopotraviny v dánskych verejných kuchyniach sa začal v centrách starostlivosti o deti a v školách. Teraz pokrýva všetky typy verejných inštitúcií od nemocníc, domovov dôchodcov a mestských úradov až po ministerské jedálne, kasárne a väznice. Výskum naznačuje, že úspešný prechod na bio, zdravšie a klimaticky šetrné jedlá možno dosiahnuť bez vyšších prevádzkových nákladov – kombináciou politiky, budovania kapacít v mimovládnych organizáciách, spoluprácou v dodávateľskom reťazci a aktívnym zapojením personálu kuchyne.

Dánsky model zmenil potraviny, ktoré mestá nakupujú, ako aj spôsob prípravy jedál. Pre mnohých úradníkov a vedúcich kuchýň je najpozoruhodnejšie, že konverzia na 60 a dokonca 90 % biopotravín sa dosiahla v rámci rovnakých prevádzkových rozpočtov. Rozdiel v cene za biopotraviny bol pokrytý znížením odpadu, nákupom sezónnych potravín a prechodom na stravu bohatšiu na rastliny s menším množstvom mäsa. 

Vzdelávanie a budovanie kapacít

Dôležitým pre úspech bolo aj rozhodnutie o financovaní vzdelávania v kuchyniach. Národná vláda vytvorila fond vo výške 4 miliónov eur ročne na financovanie plánovania konverzie a vzdelávania vo verejných kuchyniach. Bolo to vysoko motivujúce a do troch rokov dokončilo projekty konverzie 30 % obcí. Vzdelávanie bolo potrebné, pretože k zmene nedošlo len nahradením konvenčných potravín biopotravinami, ale úplnou zmenou v nákupe, príprave jedla, plánovaní jedla a znížení plytvania.

Rovnako významné bolo aj budovania kapacít v mimovládnom bio sektore a na ministerstve, financované verejným Fondom ekologického poľnohospodárstva. To umožnilo neziskovej organizácii Organic Denmark, zloženej z ekologických farmárov, firiem a spotrebiteľov, zmobilizovať celý bio dodávateľský reťazec v a intenzívne spolupracovať s priemyslom stravovacích služieb, odbormi zastupujúcimi pracovníkov v kuchyni a ďalšími zainteresovanými stranami. Fond tiež umožnil The Copenhagen House of Food a iným riadiť konverziu a vzdelávanie. 

Zavádzanie biopotravín znižuje odpad a šetrí zdravie

Štúdie zadané Dánskou veterinárnou a potravinovou správou ukázali, že pri prechode na biopotraviny kuchyne znížili odpad pri výrobe jedál o 88 % a o 26 – 50 % pri servírovaní a odpade z tanierov. To má klimatické aj ekonomické výhody.

Zatiaľ čo výhody ekologického poľnohospodárstva z hľadiska menej rezíduí pesticídov v potravinách a pitnej vode, ako aj menšieho používania antibiotík a potravinárskych prídavných látok sú dobre zdokumentované, štúdie tiež naznačujú, že verejné obstarávanie biopotravín vedie k prechodu na zdravšiu stravu. 

Spôsob stravovania, na čele ktorého stoja dánske verejné bio kuchyne, je v súlade s dánskymi stravovacími usmerneniami pre zdravie a klímu. Ministerstvo výživy, poľnohospodárstva a rybolovu deklarovalo významné sociálno-ekonomické výhody z tohto posunu, vrátane zníženého rizika závažných zdravotných problémov, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka druhého typu a rakovina.

Výskum odhaduje prínosy prechodu na bio stravovanie na 1,6 miliardy eur ročne. Alebo 300 eur na osobu ročne. Na základe percentuálneho podielu jedál skonzumovaných vo verejných kuchyniach a ročných investícií vo výške približne 2,7 milióna eur do konverzie jedál je hrubý odhad, že každé euro investované ako jednorazová investícia do kuchýň vo verejnom sektore by znamenalo úsporu na zdravotných nákladoch 35 eur ročne.

Reštaurácia v Kodani, ktorá používa 30 – 60 % biopotravín. Prechod na biopotraviny znamená plus pre životné prostredie aj zdravie. Foto: Adriána Henčeková

Tip: národný BIO deň 

Pre lepšie povedomie o prínosoch ekologickej poľnohospodárskej výroby Organic Denmark vždy v polovici apríla organizuje národný BIO deň – najväčšie podujatie pre spotrebiteľov v Dánsku. Celé rodiny sa vyberú na vidiek, aby zažili, keď po prvýkrát v roku vypustia kravy v ekologických chovoch von (na pastve vonku sú „povinne“ od polovice apríla do novembra). Za hlasného povzbudzovania mnohých divákov kravy behajú, skáču a tancujú na ceste na zelenú pastvinu. 

BIO deň umožňuje návštevníkom zažiť rozdiel, ktorý pomáhajú vytvárať, keď si vyberú bio mliečne výrobky z chladiaceho pultu. Môžu si byť istí, že mlieko, ktoré pijú, pochádza z fariem, ktoré nepoužívajú hnojivá, pesticídy ani GMO. Svojou zodpovednou voľbou rovnako pomáhajú chrániť spodnú vodu a podporujú bohatšiu a rozmanitejšiu populáciu rastlín a hmyzu.

Dánsky BIO deň zhmotňuje filozofiu a prax dánskej bio cesty: bio je dobré pre zvieratá, ľudí, i krajinu. Zaslúži si pozornosť nás, spotrebiteľov, ale najmä systematickú podporu štátu a spoluprácu naprieč všetkými sektormi spoločnosti.

Čo keby sme podobnú tradíciu zorganizovali aj na Slovensku?