Buriny v prírodnej záhrade a ich využitie v kuchyni

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Mnohé divorastúce byliny sú vo vzťahu k životným podmienkam nenáročné. Môžeme ich nájsť v škárach medzi dlažbou, na hriadkach v zelenine či v tieni. Rastú takpovediac samy a nie vždy sme ich prítomnosťou nadšení. Mnohé majú veľa semien, a tak sa rýchlo šíria. 

Buriny, ktoré vám vyrastú na záhrade, pokladajte za bonus, o ktorý sa netreba špeciálne starať. Často sú to rastliny zaujímavé listom či kvetom. Najväčšiu výhodu vidím v ich použiteľnosti v kuchyni. Mnoho z nich je totiž jedlých. Buriny obsahujú minerály, vitamíny, stopové prvky a rôzne zlúčeniny, ako je chlorofyl, flavonoidy a fytohormóny. Tieto látky sú zastúpené vo väčšej koncentrácii ako v tradičných záhradných plodinách. Ak nie sme na ich špecifickú chuť zvyknutí, do jedál pridávame zo začiatku iba za hrsť takýchto rastlín.

Zberáme a konzumujeme však iba tie, ktoré určite poznáme. Ak si nie sme istí, počkáme, kým rastlina narastie a vykvitne. Tak ju budeme môcť ľahšie určiť. Nabudúce si už s určovaním poradíme skôr a budeme vedieť, ako sa dá upotrebiť v kuchyni.

Chuť divorastúcich rastlín

Buriny môžu mať horkú, ostrú, jemnú alebo korenistú chuť. Často chuťou pripomínajú niečo známe, napríklad kukuricu, uhorku, cesnak.

Horkosť stúpa so starnutím rastliny, mladé časti bývajú jemnej chuti. Spoločné čeľade rastlín sú zodpovedné za podobnú chuť, napr. pastierska kapsička chutí ako kapusta. Niektoré sa používajú v malých množstvách ako korenie.

Divorastúce byliny sú často vyhľadávané vegánmi ako náhrada živočíšnych prísad do receptov.

Niektorí ľudia trpiaci na rôzne ochorenia, alergici alebo tehotné ženy by nemali konzumovať niektoré rastliny. Je vždy preto dôležité poznať svoj zdravotný stav a vedieť, ktorá rastlina nám nerobí dobre. Tiež nie je vhodné tieto rastliny konzumovať vo veľkých dávkach.

Zber a spracovanie bylín

V záhrade by sme nemali používať chémiu, aby sme mali istotu nepostrekovaných bylín. Zberáme čisté rastliny bez trávy, machu, odstraňujeme zažltlé lístky. Vňať ukladáme jednou stranou, urýchlime si čas krájania. Na zber používame košík, nádobu, sitko na oplachovanie či uzatvárateľné plastové nádoby. 

Nazbierané rastliny je najlepšie hneď spracovať. Ak máme nadbytok, odložíme ich do chladničky či na iné chladné miesto. Listy by nemali byť mokré,

 inak zahnívajú. V chlade vydržia asi týždeň, ale skladovaním strácajú vitamíny. Preto ak máme záhradu blízko domu, je najlepšie, ak si natrháme vždy čerstvé. Niektoré druhy nájdeme na záhrade i v zime.

Umývame ich až tesne pred spracovaním. Naplníme misku s vodou a celé časti ponárame. Nepritláčame silno, aby sme ich nepoškodili. Precedíme cez sitko a necháme odkvapkať. Rastliny určené na varenie či blanšírovanie netreba sušiť. Inak ich sušíme papierovou alebo látkovou utierkou.

Korene umývame pod tečúcou vodou s kefkou alebo obtieraním koreňov o seba. Jedlé rastliny, ktoré sa často vyskytujú ako sprievodné byliny v zeleninových záhonoch:

Kostihoj lekársky (Symphytum officinale)

Listy môžeme v záhrade použiť do kompostu alebo ako mulčovací materiál. V kuchyni sa dajú použiť na závitky, vyprážať v cestíčku alebo trojobale. Môžeme ich aj nasekať do polievok alebo pridať do plniek. Vrcholky výhonkov s kvetovými púčikmi sú skvelou delikatesou.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)

Zo žihľavy sa dá pripraviť výluh, ktorý poslúži ako výborné hnojivo. Listy možno navrstviť na záhony ako mulč. Na konzum sa zberajú mladé výhonky, prípadne vrcholky a upravujú sa ako špenát. Plody sú bohaté na vitamíny a majú orieškovú chuť. Keďže nepŕhlia, dajú sa zberať priamo z rastliny. Ak pridávame do šalátov čerstvé listy, pred servírovaním ich prelisujeme valčekom na cesto. Chĺpky sa stlačia a prestanú pŕhliť. Listy sa dajú použiť i na prípravu fašírok.

Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)

Listy aromaticky voňajú a používajú sa v talianskej kuchyni na dochutenie omáčok, na cestoviny, pizzu či omeletu. Zbierajú sa mladé lístky a vňať. Počas kvitnutia sa suší celá nadzemná časť. Zdrevnatené stonky sa dajú použiť ako grilovacie ihlice.

Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis)

Listy a kvety sú jedlé, rastlina sa často objavuje v trávnikoch, kde vypĺňa voľné miesta. Kvetmi možno ozdobiť chlieb s maslom či nátierkou alebo ním doplniť čerstvý šalát. Kvety rastú i v zime, takže si môžeme obohatiť jedálniček aj počas dní bez vegetácie.

Kozonoha hostcová (Aegopodium podagradia)

Burina, ktorá sa v záhrade rýchlo šíri podzemkami. Jedlé sú mladé lístky, vrcholky rastlín i semená. Ak ju budeme zberať priebežne, obmedzíme jej bujný rast. Surová pripomína petržlen či zeler. Dá sa pridávať do šalátov, na chlieb, do nátierok či ako pesto. Obsahuje vitamín C, vápnik, karotén a železo. 

Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea)

Rastie a kvitne na jar, keď poskytuje mnoho potravy pre hmyz. Jeho modré drobné kvety sú ozdobou do šalátov a môže byť použitý i do čajových zmesí. Listy sú voňavé s nezameniteľnou korenistou chuťou. Zberajú sa hlavne mladé, často ich nájdeme i v zime. Rastlinou môžeme dochutiť polievky, omelety, nákypy, šaláty alebo si pripraviť bylinkový tvaroh.

Kapsička pastierska (Capsella bursa – pastoris)

Listy svojou chuťou pripomínajú žeruchu. Používajú sa ako prísada do šalátov či ako špenát. Jedlé sú aj korene, ktoré pripomínajú zázvor.

Žltnica maloúborová (Galisonga parviflora) 

Táto jednoročná rastlina pochádza z Južnej Ameriky. Má drobné žlto-biele kvety. Indiáni ju používajú ako žuvačku, pôsobí priaznivo na ďasná. Inak sa mladé listy varia podobne ako špenát. Varené listy sa dávajú do polievok, omáčok a prívarkov.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Rastlina je najjemnejšia pred obdobím kvitnutia. Puky pripomínajú kapary, kvetmi môžeme dozdobiť šaláty. Mladé listy sa používajú tiež do šalátov. Z koreňa sa dá pripraviť náhrada kávy.

Hluchavka žltá, škvrnitá (Lamium galeobdolon, L. maculatum) 

Sladké kvety môžeme pridať do šalátov alebo bylinkového tvarohu. Pridať sa môžu i do palacinkového cesta. Vrcholky výhonkov sa dajú použiť do šalátov alebo pripraviť podobne ako špenát.

Hviezdica prostredná (Stellaria media)

Drobná rastlina s bielymi kvetmi rastie i počas miernej zimy na veľkých plochách. Mladé výhonky sa dajú použiť ako špenát či do šalátov. Pripraviť si môžeme i pesto či smoothie. Chuťou pripomína mladú kukuricu, je bohatá na železo, vitamíny C, A, draslík a vápnik.

Skorocel (Plantago sp.)

Skorocely rastú na zašliapavaných miestach, v trávnikoch i na okrajoch ciest. Mladé listy sú vhodné do šalátov či na špenát. Kvetné púčiky sa dajú pridať do šalátov alebo do varených zeleninových jedál. Semená sa dajú pridať do nákypov. Skorocel kopijovitý má jedlý aj koreň, ktorý sa naseká a opeká spolu s inou koreňovou zeleninou.

Ďatelina plazivá, lúčna (Trifolium pratense, T. repens)

Výhonky sa dajú zberať od jari do leta a chutia podobne ako valeriánka. Z listov môžeme pripraviť čaj, pridať ich do šalátov či do bylinkového tvarohu. Kvety majú sladkú chuť a dopĺňajú šaláty či hotové jedlá. Dajú sa i uvariť a pridať do rizota.

TIP pre vás

Rastliny môžeme pestovať i na balkóne v kvetináči či vo vyvýšenom záhone. Chutné listy či kvety si potom môžeme dopriať aj bez zohýbania. Sú nenáročné a často sa i samy vysemenia, takže odpadá aj práca s ďalším vysádzaním. 

Autor fotografií: Ing. Alena Paššová

Použitá literatúra:

• Bruns, A, Bruns, S., 2010: Biozahrada – praktická príručka. Plot Praha ISBN 978-80-7428-026-9
• Hansch, S., Schwarzer, E.,2019: Burina na zjedenie. Príroda, Bratislava, 128 s., ISBN 978-80-551-7688-8
• Vlašínová, H., 2006: Zdravá zahrada. Era group, ISBN 80-7366-075-X