Bio verzus konvenčné vajcia – v čom je rozdiel?
Domov / Ochrana prírody a krajiny
Vajcia sú obľúbenou pochúťkou a bežnou súčasťou jedálnička väčšiny populácie. Ich spotreba sa radí k najvyšším spomedzi živočíšnych produktov, hneď po mliečnych výrobkoch.
Údaje z roku 2017 hovoria, že na Slovensku sa ročne skonzumuje v priemere 202 vajec na osobu. Zaujímavé je, že v produkcii vajec je Slovensko stále prevažne sebestačné – až 92 % pochádza zo slovenských fariem. Ďalším, no nie až takým pôsobivým špecifikom je, že v rámci Európskej únie sme stále na posledných miestach rebríčka zameriavajúceho sa na životné podmienky, v ktorých sú nosnice chované. Existujú totiž výrazné rozdiely medzi typmi jednotlivých chovov.
Aby sme lepšie porozumeli týmto rozdielom, povedzme si niečo o prirodzenom správaní sliepok a domácej hydiny všeobecne.
Život sliepok
Sliepky majú, ako každé iné poľnohospodárske zviera, špecifické biologické potreby. Patrí medzi ne chôdza, lietanie, znášanie vajec v krytom priestore či hrabanie. V prirodzených podmienkach získavajú potravu prehrabávaním a vyzobávaním podstielky, pôdy či podobného podložia. Týmto hrabaním, zobaním a kŕmením sa strávia v priemere až 90 % denného času. Hrabanie neslúži primárne len na získavanie potravy, ale aj ako zisťovanie informácii o prostredí, v ktorom sa nachádzajú.
Ďalšou prirodzenou aktivitou je tzv. prachový kúpeľ – sliepky sa trú o podstielku, čím do peria naberú hlinu, prach alebo piesok. Tie neskôr z peria vytriasajú, a tak sa čistia od nečistôt a parazitov. Ich biologický rytmus, ako aj znáška vajec sa odvíjajú od svetelných podmienok a dĺžky dňa, čiže s prichádzajúcou jeseňou sa ich aktívne trávený čas skracuje. Prirodzeným zoskupením sú kŕdle sliepok, kde sa nachádza aj kohút. Keďže sa jedná o hierarchizované skupiny, prítomnosť kohúta pomáha predchádzať a priamo riešiť konflikty sliepok, ktoré vznikajú napríklad pri kŕmení alebo napájaní. (Zdroj: Ekologické zemědelství, Kol. Autorov, PRO-BIO, Šumperk 2005, s. 156)
Chov v uzavretých priestoroch
Jedná sa o klietkový a podstielkový typ chovu. Ich spoločným menovateľom je dôraz na kvantitu produkcie vajec na úkor dobrého prostredia pre život zvierat. Desaťtisíce sliepok žijú spolu v absolútne poddimenzovanom priestore s obmedzenými možnosťami na napĺňanie svojich potrieb. To je pre sliepky mimoriadne stresujúce a vyvoláva neraz stereotypné chovanie (napr. prešľapovanie na mieste), ale aj agresívne správanie, vytrhávanie si peria navzájom až kanibalizmus. Keďže klovanie iných nosníc medzi sebou predstavuje vo veľkochovoch problém, zvykne sa im strihať časť zobáka. Zákrok je však nielen bolestivý, ale zároveň sliepku zbavuje dôležitých senzorických vlastností.
Ďalším problémom chovu v uzavretých priestoroch je umelé osvetlenie, ktoré má zvyšovať znášanie vajec, a tak sa stáva, že svieti aj 18 hodín denne. Bežné denné svetlo tieto sliepky počas svojho života nevidia.
Klietkový chov
Neobohatené klietky
V klietkovom chove žijú sliepky v malých klietkach z pletiva o veľkosti približne jedného hárku papiera A4. Klietky sú uložené v halách v dlhých radoch na sebe. Veľkosť a prostredie klietok neumožňujú voľný pohyb, mávanie krídlami alebo hrabanie, čo často vedie k lámavostí kostí a končatín.
Obohatené klietky
Po kritike organizácií zaoberajúcimi sa etickými podmienkami chovu zvierat a po stupňujúcom sa nátlaku spotrebiteľov boli neobohatené klietky 1. 1. 2012 v Európskej únii zakázané. Tzv. obohatené klietky majú podlahovú plochu o pár centimetrov väčšiu ako klasické klietky – 750 cm2. Nachádza sa v nich podstielka umožňujúca hrabanie, hniezdo, napájací systém a bidlo. Napriek týmto úpravám sa stále jedná o mimoriadne malý a stiesňujúci priestor, v ktorom sliepky nedokážu vykonávať väčšinu prirodzených aktivít.
Na Slovensku sa v súčasnosti v takýchto chovoch nachádzajú približne 3 milióny sliepok. To sa snaží zmeniť občianske združenie Humánny pokrok s iniciatívou Viac neznesiem, ktoré informuje verejnosť a jedná s príslušnými inštitúciami o problematike klietkového chovu.
Podstielkový chov
Je to chov v halách bez klietok. Sliepky sa pohybujú v priestore a môžu tak realizovať väčšinu aktivít, ktoré nie sú umožnené v klietkach. Haly môžu mať len jednu alebo viac úrovní. Viacúrovňové haly využívajú vertikálny priestor v budove a umožňujú sliepkam pohybovať sa vo viacerých poschodiach. V priestore môže byť maximálne 9 nosníc na m2 úžitkovej plochy, nachádzajú sa tu hniezda, bidlá a miesto na prachový kúpeľ. Tento typ chovu je vhodnejší ako klietkový, ale kvôli veľkému množstvu sliepok v halách vznikajú často konflikty a už spomínané agresívne správanie, ako aj zvýšený výskyt parazitárnych ochorení.
Voľný chov
Vo voľnom chove majú nosnice k dispozícii vnútorný krytý priestor, ktorý spĺňa podobné normy ako podstielkový chov. Zásadným rozdielom je, že sliepky majú permanentný prístup do vonkajšieho výbehu. Ten býva obvykle zatrávnený a umožňuje voľný prirodzený pohyb, hrabanie, lietanie aj vytváranie kŕdľov.
Ekologický chov
Tento chov sa najviac približuje prirodzenému spôsobu života sliepok a z hľadiska kvality ich života je najvyšším štandardom. V krytom priestore, kde je podstielka, hniezda a bidlá môže byť do 6 nosníc na m2, celkovo maximálne 3000.
Podobne ako vo voľnom chove je tu prístup do výbehu na otvorenom priestranstve pokrytom vegetáciou. Nachádzajú sa tu aj možnosti úkrytu pred predátormi, ako sú rôzne kríky, stromy alebo prístrešky. Sliepky vytvárajú kŕdle, ktorých súčasťou sú aj kohúty. Môžu lietať, prechádzať sa, hrabať, čistiť sa v prachu a nerušene znášať vajíčka. Znáška je ovplyvnená dennými cyklami a ročným obdobím, nie umelým osvetlením, preto žijú nosnice z takýchto chovov dlhšie. Ak je vo vnútorných priestoroch používané aj umelé osvetlenie, počas noci musí byť vypnuté minimálne 8 hodín.
Rozdiel oproti voľnému chovu je aj ten, že v ekologickom pozostáva krmivo sliepok minimálne z 80 % z ekologického poľnohospodárstva, časť tvorí aj tráva, seno alebo naklíčené obilie. V ideálnom prípade pozostáva čo najväčšia časť krmiva z lokálnych zdrojov. Krmivá chemického pôvodu, extrahované šroty a prímesi s GMO sú zakázané. (Zdroj: Ekologické zemědelství, Kol. Autorov, PRO-BIO, Šumperk 2005, s. 162) A práve výživa je u sliepok faktorom, ktorý môže v konečnom výsledku ovplyvniť kvalitatívne a výživové vlastnosti znesených vajec.
Na Slovensku je momentálne certifikovaným producentom bio vajec firma Babičkin dvor z Veľkého Krtíša.
Sú bio vajcia lepšie?
Vďaka nákladnejším podmienkam chovu a kvalitnému krmivu sú prirodzene vajcia z ekologického chovu o niečo drahšie ako tie klasické. Je však dobré vedieť, že touto sumou podporujeme nielen lepší život nosníc, ale robíme niečo aj pre naše zdravie. Podľa štúdie Dr. Grashorna z Univerzity v Hohenheime bola vo vajciach z ekologického chovu zistená výraznejšia aróma, pevnosť bielka a vyšší obsah omega 3 mastných kyselín oproti vajciam z podstielkového chovu. Farba žĺtka je u bio vajec prirodzene menej výrazná, pretože krmivá neobsahujú žiadne farbivá. Zistený bol tiež vyšší obsah lecitínu a tuku, a nižšie P- hodnoty, ktorými sa meria stres sliepok z klietkového chovu.
Kde nakúpiť?
Dopyt po vajciach z voľného a ekologického chovu stúpa, čomu sa postupne prispôsobuje aj situácia na trhu. Ideálnym spôsobom, ako sa k takýmto vajciam dostať, je spoznať vo svojom okolí chovateľa sliepok, ktorý ich ponúka. V tom prípade môžeme počas návštevy vidieť reálne podmienky, v akých nosnice žijú, a zároveň podporiť regionálne, často rodinné farmy.
Farmári často ponúkajú vajcia aj v rámci tzv. debničkových systémov, ktoré už na Slovensku fungujú dlhodobo. Ďalšou možnosťou sú miestne trhy, kde zvyknú občas malí chovatelia ponúkať prebytky zo svojich dvorov. V tom prípade sa väčšinou nejedná o bio vajcia s certifikátom, ale o vajcia z voľného chovu.
Ponuka v obchodných reťazcoch sa v posledných rokoch zlepšila, nakoľko skoro všetky najznámejšie (okrem Coop Jednoty) sa zaviazali k zastaveniu predaja vajec z klietkového chovu. V mnohých z nich sú už v ponuke bežne dostupné aj certifikované vajcia z ekologického chovu. Keďže vizuálne označovanie obalov vajec nie vždy korešponduje so skutočnou realitou daného chovu, je potrebné riadiť sa rozlišovacím kódom, ktorý je uvedený na balení a tiež na každom vajci.
Význam kódov daného chovu:
- 0 – ekologický chov,
- 1 – voľný chov,
- 2 – podstielkový chov,
- 3 – klietkový chov.
Kompletný kód môže vyzerať napríklad takto 2SKNR48.
Číslo 2 na začiatku popisuje, že vajce pochádza z podstielkového chovu. Ďalší znak určuje krajinu chovu – v tomto prípade SK – Slovensko. Nasledujúce písmená popisujú lokalitu bližšie – tu je to NR – Nitra. Konečné číslo popisuje registračné číslo chovu, v tomto prípade v Nitre.
Z nášho prieskumu uskutočneného v auguste 2022 vyplynulo, že 90 % percent respondentov uprednostňuje predovšetkým vajcia z voľného výbehu kvôli priaznivému pomeru ceny a spôsobu chovu. Vajcia z klietkového chovu odmietli všetci respondenti vzhľadom k podmienkam, v akých sú sliepky držané. Respondenti vajcia nakupujú predovšetkým v klasických obchodoch, výnimočne priamo od konkrétnych chovateľov. Cena prestáva byť hlavným dôvodom výberu a do popredia sa dostávajú samotné podmienky chovu nosníc. Veríme, že sa to časom stane na Slovensku štandardom.
Zdroje:
- http://www.agroporadenstvo.sk
- Ekologické zemědelství, Kol. Autorov, PRO-BIO, Šumperk 2005, s. 162
- https://www.t-online.de