Ako kompostovať doma a kam s potravinovým odpadom?

Domov / Ochrana prírody a krajiny 

Posledné dostupné údaje ukazujú, že každý Slovák vyhodí v priemere 446 kilogramov odpadu ročne. Podľa odhadov tvorí takmer polovicu biologicky rozložiteľný odpad, ktorý možno zhodnotiť kompostovaním. Vyše 80 kilogramov z neho tvorí potravinový odpad, pričom najčastejšie ide o chlieb, pečivo, ovocie, zeleninu a mliečne výrobky. Za nimi hneď nasledujú zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj úplne nerozbalené potraviny. S potravinami končia v koši aj peniaze domácností. Ako si s týmto špecifickým odpadom poradiť a čo všetko možno doma skompostovať?

Kompostovať sa dá na viacerých úrovniach – domácej, komunitnej, ale i priemyselnej. Každé má svoje špecifiká, vyžaduje iné technológie a je k nemu tak potrebné aj pristupovať. 

Vo všeobecnosti však platí, že ide o riadený proces rozkladu biologických materiálov za prístupu vzduchu a živých organizmov, ktorého výsledným produktom je kompost – organické hnojivo.

Čo sa dá skompostovať doma?

Ak sa pozrieme bližšie na domáce kompostovanie, tak kompostovať sa dá v podstate všetok biologický odpad, ktorý vzniká ako doma, tak aj v záhrade. Pri domácom kompostovaní môžu byť však problematické zvyšky vareného jedla, pretože lákajú zver, rýchlo podliehajú skaze a následné šíria nepríjemný zápach. Uvarené jedlo sa teda odporúča vyhadzovať len v malých množstvách a poriadne ho prekryť suchým materiálom. 

Vhodnými surovinami do kompostu sú zvyšky zo spracovania zeleniny a ovocia, tráva, lístie, seno, slama, burina zo záhrady, ovocné výlisky, piliny, drvená štiepka, zvyšky čaju, kávy, škrupiny od vajec, rozlámané kukuričné stonky či prebytky úrody.

Naopak, nevhodnými materiálmi na domáce kompostovanie sú už zmieňované veľké množstvá uvarenej stravy, mäsa a výrobkov z neho, ryby, mliečne výrobky, drevotrieska, uhynuté zvieratá či chemicky ošetrené zvyšky. 

Bioodpad verzus kuchynský 

Ak nemáme možnosť doma kompostovať, materiály, ktoré sú vhodné do domáceho kompostu, môžeme vhadzovať do hnedých kontajnerov na biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO). Rovnako ani tam nepatria odpady z domácnosti živočíšneho pôvodu, mliečne ani mäsové výrobky. 

Od januára 2021 však majú obce a mestá povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského biologického odpadu (KBO). V praxi to znamená oddelený zber bioodpadu od toho kuchynského. Dovtedy putoval tento druh odpadu na skládky, v lepšom prípade do spaľovní odpadov. Už aj samosprávy, ktoré majú svoje zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), teda Bratislava, Košice a Prešov, sa pridali so zberom kuchynského odpadu k ostatným obciam od začiatku tohto roka. 

Do kuchynského bioodpadu patria všetky pevné zvyšky z prípravy jedál, potraviny po záruke, čajové vrecká, grunt z kávy, staré pečivo, cestoviny, ryža, zaváraniny, ovocie a zelenina, vaječné škrupiny aj použité papierové vreckovky. Dôležité je vhadzovať potraviny bez plastových či sklenených obalov. Jediným vhodným obalom sú certifikované kompostovateľné vrecká, ktoré musia byť označené OK compost a papierové vrecká. Do KBO nepatria jedlé oleje a tuky, obalový materiál, kávové kapsule, cigaretové ohorky, tekuté zložky ako polievky, omáčky, mlieko ani veľké kosti. 

Triediť nemusíte, ak kompostujete

I keď slovenská legislatíva prišla s prísnejšími pravidlami o triedenom zbere kuchynského bioodpadu, stále ponecháva možnosť domáceho kompostovania. Túto možnosť najčastejšie využívajú obce, ktoré sú tvorené predovšetkým individuálnou bytovou zástavbou, teda rodinnými domami.

 Obyvatelia obcí dostali nové kompostéry a začali kompostovať aj kuchynský odpad. Väčšie obce a mestá sa museli so zberom KBO museli popasovať po svojom. Niektorým obciam vyhovuje takzvaný vedierkový zber, kedy domácnosť dostane plastové vedierko a kompostovateľné vrecká. Po ich naplnení ich stačí umiestniť pred dom a pravidelne budú odvážané miestnou zberovou spoločnosťou. V prípadoch bytovej zástavby je praktickejšie umiestniť hnedé zberové nádoby v rôznych objemoch, od 120 do 660 litrov, ktoré sa stali súčasťou kontajnerového stojiska. 

Domáce kompostéry prinášajú výhody

Mať na záhrade kompostér prináša hneď niekoľko výhod. Oproti hromade biologického materiálu ide určite o estetickejšie, ale i praktickejšie. Hromadením materiálu v kompostéri sa zabraňujem nežiaducemu priviatiu semien burín či iných rastlín, ale tiež obmedzujú prístup nežiadúcemu hmyzu alebo živočíchom. 

Tiež znižujú intenzitu svetla, keďže materiál sa lepšie rozkladá v tme a umožňujú kompostovanie za tepla aj pri menšom objeme kompostovaného materiálu. To zabezpečuje vyšší stupeň hygienizácie a likvidácie klíčenia burín. Okrem iného tiež zabraňujú prílišnému vysušovaniu, ale aj zvlhčovaniu kompostovaného materiálu. 

Zásadami ku kvalitnému kompostu

Kompostér vie byť užitočným pomocníkom, ale dodržiavaním niekoľkých zásad vieme ísť jeho efektívnosti naproti. Mať materiál v správnej veľkosti je dôležité, ale i komplikovanejšie v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov ako drevo, tvrdé stonky, časti zeleniny, slama alebo kukuričné stonky, ktorých veľkosť by nemala presiahnuť pár centimetrov. 

Pri mäkkých a lepšie rozložiteľných materiálov nie je nutné ich veľkosť zmenšovať. Jedným zo základných predpokladov úspešného kompostovania je vyvážený pomer materiálov. Všeobecne platí, že dusíkaté materiály treba miešať s tými uhlíkatými. Do tej prvej skupiny patria poväčšine mäkké, vlhké a zelené materiály ako hnoj, trus, tráva, kuchynský bioodpad a zvyšky z úrody, zatiaľ čo druhá skupina je tvorená materiálmi tvrdšími, suchými a hnedými, ako drevná štiepka, piliny, lístie, slama a papier. Ideálny objemový pomer týchto dvoch druhov materiálov je 1 : 1. 

Keďže proces rozkladu prebieha za prístupu kyslíka, kompost by sa mal miešať alebo prekopávať minimálne raz až dva razy počas rozkladu alebo podľa potreby. Počas procesu by nemal byť materiál ani príliš suchý, ani mokrý, lebo buď by sa mohol rozklad spomaľovať, alebo by mohlo dochádzať k jeho hnitiu. Preto je potrebné kompost kontrolovať a v prípade potreby ju zvýšiť napríklad pokropením vodou alebo pridaním vlhkého materiálu alebo znížiť pridaním tých uhlíkatých. Vlhkosť kompostu zistíme nabratím materiálu medzi prsty a pri ideálnom stave by z neho nemalo vytiecť viac, než pár kvapiek vody. 

Dážďovky vám pomôžu kompostovať v bytoch 

Ak chcete kompostovať, ale nemáte záhradu, riešením môže byť vermikompostér. Ide o spôsob rozkladu organických látok na vermikompost s využitím dážďoviek. Proces je založený na schopnosti dážďoviek premieňať trávením organickú hmotu, pričom vylučujú látky bohaté na živiny. Dôležité je vybrať správne dážďovky, ktoré túto schopnosť majú a vedia prežiť pri bežnej izbovej teplote. 

V súčasnosti sa najviac používa dážďovka hnojná alebo známa kalifornská dážďovka. Na vermikompostovanie je vhodné použiť nádobu z pevného a nepriehľadného materiálu s priliehavým vekom, ktorý chráni nielen pred vysúšaním, ale aj pred muškami. Nádoba by mala byť dostatočne priestranná a drenážnymi otvormi na dne, cez ktorú sa odvádza prebytočná vlhkosť. 

Nádoba sa dá poľahky vyrobiť alebo dnes existuje už niekoľko možností na jej kúpu. Pre intenzívnejšie kompostovanie je lepšie mať niekoľkoposchodový vermikompostér. Vhodnou potravou pre dážďovky je rastlinný odpad ako šupky zo zeleniny a ovocia, čaj, káva, tráva, seno, ale poradia si aj s rozdrvenými škrupinami a zvyškami pečiva. Dôležitá je aj úprava materiálu, mal by byť narezaný alebo nasekaný na maximálne päťcentimetrové kúsky.

Prečo neskládkovať, ale kompostovať? 

Kým neprišla legislatívna úprava, väčšina kuchynského odpadu končila na skládkach odpadu, čo sa na prvý pohľad nemusí zdať pri biologicky rozložiteľnom materiáli až taký problém. Po novom bude vytriedený odpad končiť v bioplynových staniciach alebo kompostárňach. 

Opak je však pravdou a kuchynský odpad na skládkach spôsobuje nemalé problémy. Najvýznamnejším z nich je tvorba skládkového plynu, zloženého najmä z metánu a oxidu uhličitého, ktorý prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu atmosféry. Ďalším je vznik korozívneho prostredia v skládke, problémových výluhov a zápachu. Nezanedbateľným je aj fakt, že bioodpad zaberá na skládkach miesto. 

Zber kuchynského odpadu je drahý, nemáme ho ani kde spracovávať 

A ako sa Slovensku darí po zavedení povinnosti zberu a triedenia KBO? Zväz odpadového priemyslu vlani vypracoval analýzu pomocou dotazníkov v 103 obciach a mestách s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov. Analýza ukázala, že zber KBO je pre obce mimoriadnou finančnou záťažou, pričom úspešnosť vytriedenia v oslovených obciach sa pohybovala len okolo 12%. Pre lepšiu predstavu to je 11 kilogramov na obyvateľa za rok 2021. 

Priemerná cena za jednu tonu tohto druhu odpadu je 342 eur, pričom obce uvádzali cenové rozpätie od desiatok eur až po vyše tisíc. Pre porovnanie. Jedna tona zmesového komunálneho odpadu stojí obce okolo 65 až 75 eur. Dôsledkom vysokej ceny je neschopnosť obcí zabezpečovať dostatočnú frekvenciu zberu KBO podľa pravidiel stanovených vyhláškou. 

Najväčším problémom podľa analýzy je, že vyzbieraný odpad niet kde spracovávať. Generálny riaditeľ ZOP kritizoval ministerstvo životného prostredia, pretože zavádzanie nových spôsobov nakladania odpadov nejde ruka v ruke s budovaním dostupných spracovateľských kapacít (odpady-portál, 2022). Medzitým sa však k zberu pridali naše najväčšie mestá, a preto si na ďalšie dáta budeme musieť počkať.

Predchádzať vzniku potravinového odpadu sa dá prehodnotením spotrebiteľského správania, čo môže zahŕňať lepšie plánovanie nákupov, sledovanie dátumov spotreby, plánovaním jedálnička či správnym uskladňovaním surovín. Ak už kuchynský odpad vznikne, je možné ho v rámci možností skompostovať alebo vytriediť do nádob na to určených. Kompostovaním šetríme miesto na skládke, získame kvalitné hnojivo do svojej záhrady a jeho pravidelným pridávaním zvýšime pórovitosť, vzdušnosť a priepustnosť pre vodu. 

Praktické tipy

Podľa spoločnosti OLO je kompostér vhodné umiestniť tak, aby:

• nebol v blízkosti zdroja pitnej vody ani v zaplavovanom území,
• bol zaistený kontakt so zemou (zlepšíte tým prístup mikroorganizmov a pôdnych organizmov ku kompostovanému materiálu),
• donášková vzdialenosť nebola veľká,
• bol okolo zásobníka dostatočný priestor pre manipuláciu s náradím,
• bol k nemu prístup aj za daždivých dní (chodník vysypaný drevnou štiepkou, štrkom alebo spevnený chodník),
• nebol vystavený priamemu slnku (ideálne v polotieni pod stromom) a
• neprekážal susedom. 

Štyri najčastejšie chyby pri kompostovaní a spôsoby, ako ich napraviť: 

Suchý materiál

Problém: Počas letných dní dochádza k zvýšenému vyparovaniu vody. Pri nízkej vlhkosti dochádza k výraznému spomaleniu až zastaveniu rozkladného procesu. Charakteristickým znakom pre suchý kompost je biely plesňový povlak a hubovitý zápach. 

Riešenie: Pridaním tekutiny alebo čerstvých zelených materiálov, kompost premiešajte. Snažte sa dosiahnuť, aby celá zmes kompostovaného materiálu bola rovnomerne vlhká. 

Vysoká vlhkosť a šíriaci sa zápach 

Problém: Kompostovaný materiál s vyššou vlhkosťou spoznáte podľa nepríjemného zápachu. Tento problém nastáva vtedy, keď dáte do kompostu veľké množstvo vlhkých dusíkatých materiálov. To vedie k absencii vzduchu, čo spôsobuje vznik hniloby a zápachu. V prípade, že by ste tento problém ignorovali, vznikne namiesto kvalitného kompostu len nezdravá, mazľavá a zapáchajúca hmota. 

Riešenie: Kompost je potrebné premiešať a pridať suché uhlíkaté materiály hrubšej štruktúry (slama, posekané drevo, kukuričné stonky). 

Zlá teplota

Problém: Teplota v komposte je 50 až 70 ºC.

Riešenie: Kompostovaný materiál musíte prekopať/prevzdušniť, skontrolovať vlhkosť, prípadne pridať dusíkaté materiály (čerstvo pokosenú trávu, hnoj). 

Výskyt mušiek

Problém: V komposte nájdete nadmerné množstvo drobných mušiek. 

Riešenie: Kompostovaný materiál je potrebné posypať/zakryť pôdou, vyzretým kompostom, kamennou múčkou. Je dobré, pokiaľ v nádobe vytvoríte prievan.